správca -u mn. -ovia m.
1. kto má na starosti spravovanie (z hosp. stránky), vedúci: s. žiackeho domova; s. veľkostatku; s. domu, školy, s. fondu; s. Matice slovenskej; s. dane daňový úrad poverený správou daní; s. počítačovej siete kto zabezpečuje jej fungovanie
2. hist. titul vys. úradníka (napr. zástupcu panovníka);
správkyňa -e -kyň ž. k 1;
správca m. neživ. inform. program spravujúci niekt. počítačové systémy;
správcovský príd.: s-á agenda;
správcovstvo -a s. úrad, funkcia správcu
správkyňa -ne -kyň ž.
správkyňa, -ne, -kyň ž. žena vo funkcii správcu: s. internátu.