správca, správec m
1. kto niečo riadi (loď a i.), spravuje (školu, veci, majetok ako tútor), vedie (vojsko, zlé skutky): nebosstik Filip Homola podla obicžege a sposobu poradneho oslowil se u sprawczow tegže swadby (DOBRAŠOV 1643); sprawce lody na zadku lody pry prednom wesle sedjce ridi; komu se sedlyacky dwuor zweruge, sprawce dworu a sedlak gest (KoB 1666); y káždy spráwec mórsky y plawcy y ty, ktery na mori pracugú, zdaleka stáli (KB 1756); y budyž ty sam wywodu a zpráwce te wogni mocnym (HI 18. st)
L. máme né proto weriti, že nassý rodjčowé aneb duchownj sprawcowé tak werili (IA 1708 náb) zodpovední za spásu; nedostatky, které by se pry tomto meskom hospodarstwy nachadzely, panu richtarowy, gakossto pri meskom hospodarstwy prednimu sprawcowy, oznamim (ZVOLEN 1737 adm) úradník zodpovedajúci za chod nej. úseku; kdiž nektere w kolečkowych hodynkach stalym behom krautice se kolečká uzress, tůdy wýss, že rozumneho a umeleho sprawce magi, ktery ge chraňy od wsseckeho urazu a wedle behu slunca naprawuge (PP 1734) nej. zariadenie, stroj; patrator: spráwec skutku, učinku (KS 1763 práv) páchateľ; nenj bogowánj nassé proti telu a krwi, ale proti knjžatum a mocnostem, proti spráwcum sweta temnosti (VP 1764); editor: wydawač, wydawatel, obecny spráwec (KS 1763 adm) kto pripravuje listinu, dielo, pôvodinu na vydanie, vydavateľ; tehdj sudce a sprawce snemu prikazal gednemu z rady sweg (CS 18. st) komu je dočasne niečo zverené na starosť; s. zlých, nezachovalých ľudí kto popravuje, kat: pro nassy nyneyssy potrzebu mystra anebo spravcze zlych lydy raczyte jey nam na Plawcž puoycžyti (PEZINOK 1532 SLL);jakozto sme Vassy Milosti zadaly a prosily o spravczu lidy nezachovalich (HLOHOVEC 1544 SLL); poľný, predný, najhlavnejší, vrchný s. voj generál: magj bit predstawenj desatnycy, obrsstowe, opet sprawce wogny neghlawnegssj (KoB 1666); tu hlawnj mesto kralowské Kossycze (Abauyvárskej stolyce), w kterem wisoké učenj, komora kralowská sspisská, woyska králowského wrchnj sprawce, generál (KrP 1760); imperator: cýsar, polnj neywysssy sprawce (AP 1769); imperator: polnj spráwce wogska, cysar (GrP 1771); zwiklost a obiceg magi wutczi, kapitanj aneb wladarj, prednj sprawcowe lidu woianskeho (Káz 18. st)
2. adm úradník, kt. vykonáva al. je poverený viesť istý úsek samosprávnej al. inej činnosti v spoločnosti (richtár, dvorský, ap.): Ondřeji Heulmarovi, fojtovi a spravci mesta Trnavy (S. JUR 1538 LP); tak potom ta gista osoba zalibila se gest gednemu dobremu muži (:totižto:) ssaffarowy a sprawczy dobremu pry huti (ŠÁŠOV 1572); spraucze czirkwe z wule Pana Boha vprostred nas swe obmesskany a obydleny sobe wywolil (P. ĽUPČA 1648); prjtomnj su y pusskary a sprawcowe pewnosty (KoB 1666); takowy (pocestný bez pasu) ma se od desatnikuw k richtarowy dowiesty, richtar pak k nagblissimu sprawcy slawneho widyeka ma ho odewzdati (KLÁŠTOR p. Z. 1725); prebívá v ňem bašša, celího Aegipta spravec a dvanácťťisíc vojákuv pre každú príhodu drží (BR 1785)
L. kráľovský, najvyšší, predný s. vysoký úradník s istou právomocou: obecnj lid na obzwlasstne poradky rozdelenj ma swjch negwissjch sprawcuw (KoB 1666); byskupowe w Uhrých a dedičný slawný isspanowe gsau z wetssý částky predný sprawcowé, který w stolicých panugj (STo 1783); po celém Králowstwj Vherském na gisté částky, dystrykty řečené, rozděleném, králowských sskolskych dyrektorů neb spráwců vstanovila (SH 1786)
3. vysoký úradník, obyčajne zástupca panovníka pre istý úsek štátnej správy: žeby geg netoliko wiwoliti, ale take y za milostiweho a laskaweho, giž po tak welikych prenasledowanj ze wssech stran, sprawcu wsseg koruni, yako na pamatku tegto pacificatii swedka vcžiniti a mjti chteli (RUŽOMBEROK 1605); ten wladar a spráwce kraginy snažne se na to usilowal, že by ho (Antona) dálé u sebe zadržet mohel (VP 1764); interrex: po smrti krále spráwce králowstwj (CL 1777)
4. práv zástupca v nej. právnej veci, prokurátor: vmrze-li muz, kteryz dieti gma, kterez gesstie nezrostly, gegich blizny przietele przyrozeni, kteryz muoz gich sprawcze byti a rzecznik, dokadz by swych let dorostly (ŽK 1473); zbozy czo mam na poly, toho prawu tretynu panu Krisstofowy Kubynskemu poruczem a za neywetssyho tutora a sprawcze geho pokladam (s. l. 1564 E); timto wsseckym wecom urozeny pan Duricka Holecz bude sprawczom anebo tutorom (OČOVÁ 1645)
L. fecialis: posel wogánsky aneb rečnjk, pokogny spráwec (KS 1763) vyjednávač, testamentár
5. náb (u kresťanov) Stvoriteľ, Boh: napred budeme sprawce nassjch srdcy a gaziku za pomoc a oswjcenj takto prositi (WO 1670); ted ležj w gesličkach knjže pokoge: nebesky radce, žywota darce, nass mily sprawce (KK 1709); (Kristus) sedi na prawici Otce, halleluja, budiž, gsa nebes y zeme zprawce (PoP 1723-24)
L. zaiste hrich gest opowažliwost, z kteru člowek Negwissiho sprawce, Boha, swaty zakon zrussuge (MK 18. st) Pán, Boh
F. moudrý správce netresce pro zhrešenj, ale hrešícího pro napravení (RL 1642)
6. náb (u kresťanov) sv. Peter ako zástupca Boha na zemi, pápež: neb Krystus k Petrowi, ktereho za sprawce cjrkwe sporadal (DuH 1723); y gestli swatý Peter byl hlawa a sprawce wyditedlný cýrkwi na mjstě Krystowém vstanowený, proč negsu geho sukcessorowé? (PE 1764)
L. vrchný, najvyšší s. pápež: protož má wrchnj spráwce cýrkwy moc, kdy súdi, a potrebu wydi odpustki werjcim dati (PW 1752); snat smutny sy, že tebe Rimskeho mesta negwissssy sprawce a hlawa trikrate zapre? (KP 18. st)