správanie -ia s. spôsob konania a vystupovania (v styku s ľuďmi): dieťa má dobré s., pravidlá spoločenského s-ia; dostať dvojku zo s-ia (v škol. hodnotení)
správanie -nia s.
konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie • správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie • hovor. podnik: je to nebezpečný podnik
manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie • zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov • obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov • vystupovanie: sebavedomé vystupovanie • hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?
správanie, -ia str. spôsob vystupovania, konania v styku s ľuďmi, chovanie: mať dobré, vyberané, zlé, slušné, neslušné, hrubé s.; zmeniť svoje s.; vynikajúceho správania mladý človek (Vans.); vycibrené s. (Zúb.); Objavovala v jeho správaní nežnosť a prítulnosť. (Chrob.)
správanie1, spravovanie1 [-ia, -ie, -í] s 1. vyrábanie, zhotovovanie: Martin Remenarowy placeno za dwa pasy sprawowanya na zwon d 60 (ZVOLEN 1632); fabricatio: budowánj, stawanj, sprawowánj (KS 1763); tak može bratr apatykár prigaty několik peněz k sprawowánj negakého lekarstwj (PrV 1767) 2. napravovanie, opravovanie, úprava: sklenarowy od oblokow sprauwania fl 3 den 76 (RADVAŇ 1607); slosiaru za plah sprawowania na kostolnyh dwereh; Gasspar Slosiarowy od hodin sprawania ročiti plat dal sem fl 8 (ZVOLEN 1612; 1652); robotniky potrebne ku sprawowany czest pan richtar zridity ma; od zamkuow spraowania Nemcom den 20 (ŽILINA 1689); ( 1719); na ostrenge a sprawange sekjer (LECHNICA 1721); ot sprawuwania kocža mogeg roboty učziny 10 fl (s. l. 1765); phonacus: učitel pro sprawowani hlasu neb rečy (ML 1779) kto učí správnej výslovnosti (pri reči a speve) 3. starostlivosť o niečo, údržba, udržiavanie: neb již toto na nas chcice met včile (:to jest vin forovani a spravovani:), vzali by si i potom v obyčej (S. N. VES 1538 LP); dal sem zwonjkowy fl 2 od hodjn sprawowanya (ZVOLEN 1649); dalo se hodynarowy od roboty a sprawowany hodin fl 3 (ŠTÍTNIK 17. st); do tegto rubryky se musegu položiti ostatné kraginské konánj, gakožto ssyffstwj, kraginských neb hradských cest sprawowánj (SO 1785) 4. činnosť, konanie, robenie: actio: učinek, čiňenj, sprawowánj; factio: čiňenj, delánj, sprawowánj (KS 1763)
správanie2 [-ie, -ia, -í], spravovanie2 [-ie, -í] s 1. riadenie, vedenie: za nasseho vredu a sprawowany obcze stala se zmluwa a trch gysty; pustil slobodne k uziwany a sprawowany swú czastku; za nasseho vredu a sprawowany obcze stala se zmluwa (L. TRNOVEC 1569); ( 1582); ( 1623); pri sprawany domu Marguckiho na maso (S. ĽUPČA 1662); vrchnost od Boha jest narizena a ustanovena k tomu cili, aby pod jejich štastlivym spravovanim mohli ubohi lide pohodlne v priby(t)cich svych zustavati a prace štastlive vykonavati (DRIENČANY 1683 LP); dano Pokorneho zatjowy od sprawowanga knihy meskeg prawneg (ŽILINA 1702); gubernatio: sprawowánj, rjďenj; administratio: posluhowáni, sprawowáni (KS 1763); sprawanga kuchinye z forsstou (L. JÁN 1773) L. widág počet ze sprawuwáňá (BN 1796) z hospodárenia 2. spôsob vystupovania, konania v styku s ľuďmi, chovanie: Pan Buoh náš deset svých prikázání vydal jest nám ku spravování skrze Mojžieše svého (ASL 1532); majster ay testimonium geho za sprawowanja a statečneho držanga y wyplatenja gemu (učňovi) wydal (CA 1696); gestus urbanus: statečné seba sprawowánj; opica barbaries: sedlácke seba sprawowáni; extinqvere suam infamiam aliqva re: zlú powest z dobrym seba sprawowanjm zamazati (KS 1763); patrjte na rozpustilé sprawowanj wassjch djtek (SJ 18. st) 3. existovanie: gestus: hnútj, hybanj seba, sprawowanj seba (KS 1763) 4. poprava: psani a ziadost k vam sme vczinili o czloveka toho, kterzyz nam potrzeben byl k spravovani czloveka jedneho zleho (N. MESTO n. V. 1546 SLL)
spravovač m kto robí al. opravuje niečo: vestiarius: ssati sprawowač, kragčjr; viorcurus: cestu opatrowny, cestu sprawowač (KS 1763) spravovanie p. správanie