Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

sporiť nedok.

1. robiť úspory (v sporiteľni), zhromažďovať a odkladať peniaze, šetriť: s. peniaze, s. na byt, na auto; podnikové, stavebné s-enie

2. obmedzovať spotrebu, neplytvať, šetriť: s. s vodou, s palivom

3. zbierať (do zbierky): s. známky, nálepky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sporiť ‑í ‑ia nedok.
sporiť sa ‑í ‑ia nedok.

sporiť -rí -ria spor! -ril -riac -riaci -renie nedok.


sporiť sa -rí sa -ria sa spor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.

-riť/132425±6 2.31: verbá inf. nedok. 59832 hovoriť/28911 veriť/9720 tvoriť/4045 patriť/3604 šíriť/2187 tváriť/2085 variť/1845 šetriť/1675 dariť/1284 hospodáriť/520 súperiť/420 sporiť/342 žiariť/320 (72/2874)

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


sporiť p. šetriť 1, 2


sporiť sa p. hádať sa


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sporiť sa, zried. i sporiť2, -í, -ia nedok. (s kým) mať s niekým spor, spory, prieť sa: Andrej sporí a škádli sa s Lotou. (Vaj.) Ponechajme bokom prípady, kde sa s ním bude treba sporiť, a pozrime si niekoľko z tých, kde je s nami nie v rozpore. (A. Mat.) Hlavaj nenosil darmo svoje meno, on rád sporil najmä s našimi teológmi. (Vaj.)


sporiť1, -í, -ia nedok.

1. (čím, s čím, na čom) zbytočne nemíňať, nespotrebovávať, nevydávať, šetriť: s. uhlím, vodou, svetlom; Treba s krmom sporiť. (Kuk.) (Chlapi) sporili s nábojmi. (Gráf) Sporia, na čom môžu. (Kuk.); pren.: Začala sporiť so slovami (Vaj.) málo rozprávala; nesporil uznaním (Letz) bol uznanlivý, chválil;

2. (čo i bezpredm.) robiť si úspory, zhromažďovať, ukladať si peniaze, šetriť: s. peniaze; Štyri roky som sporil, aby som neprišiel s prázdnymi rukami. (Min.) Pracoval do úmoru, sporil až do žgrlošstva. (Taj.) Jeden si sporí na bábkové divadlo, druhý na korčule. (Gab.)

3. nár. (čo) rozmnožovať, množiť: Ty tak sporíš žiaľ môj i zarmucuješ ma. (Vans.) Radšej nivočí zlého vraha, ako daromné reči sporí. (Kal.) Nech príde pani a vidí, že sa šitie nesporí! (Tim.);

dok. k 2 usporiť, k 2, 3 nasporiť

sporiť ndk
1. čo hromadiť, zhromažďovať niečo: myli bludaričku, mohol si bol rozumu swemu pospaťi daťi, a takichto otazek nesporiťi (TP 1691); abi pritelsky z sebou nakladaly, wady a roztrzitosty nesporily (MARTIN 1731); tak se mi sporí žalost má (ASL 1759)
2. čo zveľaďovať; pestovať: a hospodarstwi wedla sweg naglepsseg možnosti poriadat a sporit (JASENICA 1708); gakým spůsobem mladé a noworostlé háge magu se sporiti a k zrostu swému priwádzeti? (PH 1770)
3. čo obmedzovať spotrebu niečoho, šetriť niečím: ani slow takowich, s kterimy bi panou sudcou obrazity chtel, nesporil (MARTIN 1731); rozšyr město stánku twého a kože stánkuw twých roztáhni, nelitug a nespor, dluhé včin prowázky twé a hreb twé stwrd! (FP 1744); s. sa rozmnožovať sa: aby vrody, kterym se vffame, s pregnosti a dobroti tweg otczowskeg nam se zmahalo a sporilo (BAg 1585); skrz kterých (ľudí) preménu kragny lidstwj počet wlastnjm spůsobem se nespory a ani nevmenssuge (SO 1785); ale gest ten Ganko robotný čelaďín; ozag bi sa mé hospodarstwí sporilo! (BU 1795); s. si hromadiť si, navršovať: aby hned pre malu wecz skrze wiwazeny panuw sudczuw wydieczkych nakladkow sme sobe nezporily (ZÁBORIE 1714); než kdy p. Hornoyasenanya od toho gjch odrazely, powedagicze, že pre yarek w užitku slobodne muožu zustawaty a robotu sy nesporit (DULICE 1726)

sporiť_1 sporiť sporiť_2 sporiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu