spontánny príd. prejavujúci sa bez vonkajších popudov, bez vedomého úsilia, samovoľný, živelný: s. vývin; s. potlesk; s. prejav nenútený; s-e pohyby mimovoľné;
spontánne prísl.: s. reagovať, s. súhlasiť;
spontánnosť -i ž.
spontánnosť -ti ž.
spontánny príd. ‹l› samovoľne, živelne prebiehajúci, samovoľný, živelný, neuvedomený: s. vývin; s. prejav súhlasu; bot. s-e pohyby rastlín; lek. s. pôrod; jad. fyz. s-e štiepenie samovoľné štiepenie (atómových jadier); vin. s-e kvasenie;
spontánne prísl.: s. prebiehajúci proces;
spontánnosť nenútený prejav vnútorných zákonitostí • samovoľnosť • mimovoľnosť • živelnosť: spontánnosť, živelnosť odporu • kniž. spontaneita
spontánny príd. prejavujúci sa bez vonkajších popudov, bez vedomého úsilia, vychádzajúci z vlastného popudu, samovoľný, mimovoľný, živelný: s. prejav, súhlas, s-e nadšenie; s. potlesk vzrušených zástupov (Fr. Kráľ); Romantická estetika žiadala umeleckú tvorbu spontánnu. (Mráz); bot. s-e pohyby vitálne pohyby rastlín podmienené vnútornými príčinami; lek. s. pôrod, potrat samovoľný;
spontánne prísl.;
spontánnosť, -ti ž. nenútený prejav vnútorných zákonitostí, samovoľnosť; mimovoľnosť, živelnosť: s. prejavu