spomienka -y -nok ž.
1. vybavenie si min. zážitku, pripamätanie si, rozpomienka: s. na mladosť, s. z detstva, mať na školu dobré s-y, venovať niekomu s-u
2. iba mn. pamäti, memoáre: písať, vydať svoje s-y
3. zastaráv. zmienka, spomenutie: to nestojí za s-u;
spomienkový príd.: s-á slávnosť na pamäť, oslavu niekoho, niečoho; s-á próza memoárová, pamäti
spomienkový -vá -vé príd.
*upomienkový → správ. spomienkový
spomienkový ktorý je spomienkou, pamiatkou na niekoho, na niečo • pamiatkový • suvenírový: spomienkové, pamiatkové, suvenírové predmety, darčeky • pamätný (slúžiaci na vyvolanie spomienky, pripamätanie niečoho): pamätné mince, odznaky • pietny: pietny akt • nespráv. upomienkový
spomienka, -y, -nok ž.
1. pripamätanie si, oživenie v pamäti, rozpomienka: s. na rodičov, na priateľov, na domov, na mladosť, na zašlé časy, na minulosť; mať na niekoho, na niečo príjemné, zlé, trápne s-y; venovať niekomu vďačnú, pietnú s-u; niečo vyvoláva, privoláva, oživuje, prebúdza s-y; zaháňať nepríjemné s-y; ponoriť sa, zahrúziť sa do spomienok spomínať; v s-ach zaletieť niekam náhle sa rozpomenúť; Hlavou mu preleteli trpké spomienky (Karv.) s trpkosťou zaspomínal. Pretrhla niť svojich spomienok (Zúb.) prestala spomínať. Celé dni sa prehŕňala v spomienkach (Zgur.) spomínala. Jedna za druhou prebúdzali sa spomienky (Hruš.) prichádzali na um- Čas vymazal zo spomienok pot a mozole (Min.) časom sa zabudlo na námahu.
2. trochu zastar. zmienka o niekom, o niečom, pripomenutie niekoho, niečoho: O Píle bola spomienka hneď na začiatku tohto diela. (Vans.) Gazdovať začali tak na mále, že to nestojí ani za spomienku. (Tat.) Zasluhuje spomienky čo i len môjho skromného pera. (Jégé) V dedine láska málo prichádza do spomienky. (Kuk.);
spomienkový príd.: s. večer, s-á slávnosť na oslavu, na pamäť niekoho, niečoho; lit. s-á próza memoárová, pamäti;
spomienočka, -y, -čiek z. zdrob. expr.