Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spomenúť -ie -ú dok. urobiť zmienku, zmieniť sa, pripomenúť: v rozhovore s-l svoju ženu; v s-tom časopise bol zaujímavý článok;

nedok. spomínať -a: s-ná udalosť

// spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli, rozpamätať sa: s. si na rodinu, na podrobnosti; nemôže si s., čo má kúpiť

● má, na čo si s-ie všetko;

nedok. spomínať, spomínať si: s. (si) na detstvo; na to budú ešte dlho s.

spomínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.

spomínať si -na si -najú si -naj si! -nal si -najúc si -najúci si -nanie si nedok.

spomenúť, -nie, -nú, rozk. -meň, star. i spomnúť, -ne, -nú, -nul/-mol i spomnieť, -ie, -ejú, spomnel dok. (koho, čo i bezpredm., zried. i o čom) zmieniť sa (obyč. v reči) o niekom, o niečom, pripomenúť: Ako som mať spomenula, stratili ste dobrú vôľu. (Kuk.) Valika vyrozprávala Paľkovi mnoho o svojej rodine a spomenula i moderné zásady mamine. (Jégé) Staré baby spomnú Janka i jeho zakliate poklady. (Botto) Neohovárali sme, slúžky ani nespomli. (Vans.) Ako sme už spomenuli, diela Moyzesove majú pečať prísnej logickosti. (Vaj.) Počula spomenúť meno ministra Smutného. (Urb.) Nemôžem nespomenúť prípad, ktorý sa mi stal o niekoľko dní neskôr. (Pláv.) Mať jej bola o niečom spomenula. (Švant.);

nedok. spomínať

|| spomenúť si, star. i spomnúť si i spomnieť si (čo, na koho, na čo i bezpredm.), zried. i spomenúť, star. i spomnúť i spomnieť (na koho, na čo i bezpredm.) priviesť si na pamäť, v mysli si niečo vybaviť, oživiť, rozpamätať sa: nemôže si s., čo mal urobiť; s. si na rodičov, na priateľov, na detstvo, na minulosť; Na mňa si spomeň, krásna! (Sládk.) Prebrala sa a spomla hrôzu na všetku. (Hviezd.) Tu náhle spomnel som si na ďaleký domov. (Kras.); človek, na ktorého si tu už dávno nikto nespomenul (Tat.); Sama nevie, kam motyku vyhodila: v tom ľaku, čo by si ju zabil, nespomenie si. (Taj.) Katrina spomenula na nedávny rozhovor so Zacharom. (Mor.) Spomeň, sme sa voľakedy radi mali. (Taj.);

nedok. spomínať si

spomínať, -a, -ajú nedok. (čo, koho i bezpredm.) (v reči) pripomínať, zmieňovať sa o niečom, o niekom: To bola priepasť, ktorú spomínal, keď mi rozprával o búde. (Ondr.) Prosila som ho, aby nespomínal Tkáčika pred mojím mužom. (Bedn.) Čo máme vždy spomínať starosti, sú nám ustavične za pätami. (Čaj.) Spomínali, že zajtra príde Samo. (Vans.) Len nespomínaj čerta, hneď je za pätami (Pláv.) netreba pripomínať nepríjemné, zlé veci (podľa povery);

opak. spomínavať, -a, -ajú;

dok. spomenúť

|| spomínať si (na koho, na čo i bezpredm., zastar. i čo) i spomínať (na koho, na čo, koho, čo i bezpredm.) privádzať si na pamäť, v mysli si vybavovať, oživovať, rozpomínať sa: s. (si) na rodičov, na domov, zašlé časy, na minulosť; s. (si) na niekoho, na niečo po dobrom, po zlom; Živo si spomínam, že sme voľakedy neboli o nič lepší. (Vám.) Spomínam si Liptov. (Al.) S hlbokým zadumaním spomínal ženušku. (Vaj.); veľká ľudská robota, ktorú spomínať budú aj tí, čo sa ešte nenarodili (Bedn..); Ja vás naučím, budete spomínať! (Kuk.) Potom nastalo krvavé zúčtovanie ... Ach, načo spomínať? (Zúb.) Nespomínajte (nás) po zlom! hovorí sa pri lúčení (obyč. na dlhší čas);

opak. spomínavať si i spomínavať;

dok. spomenúť si i spomenúť

spomenúť, spomnieť, spomnúť ndk
1. čo, koho urobiť zmienku, zmieniť sa o niekom, niečom, pripomenúť niekoho, niečo: gestly pak kdj nassa mattka anebo sswagrowe nebili by spomenuly, wass vrad vkazowal, abi ste samy pripomenuly, ze mame farbu w zalohu (B. BYSTRICA 1596); toho času žadneg wimienky skrze kopanicz neučinil pan Markouiczky ani nespomenul (TRENČÍN 1614); kdo bespečny bez bázne božj žjwy gest, any na spaseny swe, any na Boha nespomene (SK 1697); any on sam pred swedkowou nikdy nespomenul, abi sestry geho strany wiplatku za žiwobity aneb pred smrtou geho reqvirowaly (FOLKUŠOVÁ 1731); nyét tvoho pamjátku, u smertzi i v śádnoho, v hrobe Boha śivoho, chto szpomnye chválu tvu? (DŽ 1752); gisti cass hajnikom dedins(k)im biwsse, z dworskim z Gardian Andrassom w poli spomenul dworsky pred swetkom, ze by Csanglege Ancza bila samodruha (M. UHERCE 1751)
2. na čo, na koho oživiť si v pamäti, v mysli, rozpamätať sa na niečo, na niekoho: prosym was, na hroznu smrt spomniete (BAg 1585); nemohu znésti, když spomenem na tvé líčko, černé očko; spomeň na mne (v) smutný den (ASL 1603-04); zpomeniž na sweho Boha, kteryž dobrodenj mnoha čine (KK 1709); y w smrty me (láska) k tomu pohnula, abych na twe werne pratelstwy spomnula (LFu 1757); o, Pane Gežissy Kryste, spomni na mne w kralowstwi twogim (BD 1768); na Boha se spustim, neh mu Buh zaplati, žeby mne spomnul všady (PV 18. st); zdaliž kdo spj, nespomene, aby powstal? (BlR 18. st); -ínať ndk k 1: netoliko s Panem Bohem, ale take y z nassim blyžnym se zmerili, w lascze a w swornosti a w milowany geden druheho žiwy bili a wycze gim na prowineny gegych nespomynali (BAg 1585); gestlizie by tomu Linhartowi ti geho pryssowe neb kdozkoli giny tuto wiecz geho na woczi namital neb zpominal (RUŽOMBEROK 1551); sse sem bol po nekereg pryczine v pana Pettra Niary a tak spominal o Wasseg Milosti chottaroch (D. ŠTUBŇA 1566 KL); dluznika pred namj žádenkrať nespomjnali (KRUPINA 1611); domina A. pred niektorimi časi spominala, že yakowa častočka by na nu prinaležela (TURIEC 1651); tenže pak strik geho spominal (MARTIN 1672); pan Zybak pred tim prawom, ktere pany welkomozna o tu čzastku wyzdwichla, spomjnal (HLOHOVEC 1743); naskrze rozpamatowaty se (svedková) nemuože, žebi niekdi pred swedkom spominala bola, aby gu tenže pan Jeszensky Mihal býl newyplatil (T. ŠTIAVNIČKA 1757); kadykolvek pujdem, spominať te budem (PV 18. st)
F. wlka spomjname a wlk tu (SiN 1678) o prichodiacom; k 2: przosyme (!) Wassy Mylosty, sseby ste rzaczyly opaczyty a daly nykolko drabow, nebo zlyhame od Sahorczuo, ze welmy spomynagy, yako by ony tam mohly do neho zednuty (VÍGĽAŠ 1575); nebo pri této slawnosti spomýnat máme na mnostwý božských darůw, dobrodeňý, které nám Bůh hrýssňim čiňý (CC 1655); pán otec plače synáčka, spomína, kde jest dceruška (ASL 1676); čuo nahoworila, nepride fatenskj na pamet, nes spominala (KRUPINA 1741); daj, bi sme tze milovalyi, tvojo rani szpominalyi (HPS 1752); spomenúť si, spomnieť si dk na koho, čo, čoho oživiť si v pamäti, v mysli niečo, rozpamätať sa na niečo: i pri hrobe naše milování spomni sobe (ASL 1730); Pane, spomeň sy na mnie, kdiž prigdess do kralowstwj tweho (KT 1753); ačkolwek mi častokrate sebe na smrt spomnieme (SF 18. st); spomínať si ndk čo oživovať si niečo v pamäti, v mysli, pripomínať si niečo: przi wodach twych, o, Babilon, sedeli sme z bolesti, zpominali sobe Syon (KK 1709); bychom sobe spomjnaly, co nas ma potkaty (PoP 1723-24); occurro: pripomjnám, spomjnám sebe (KS 1763)

spomínať p. spomenúť