Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spola, spoly prísl. spolovice (význ. 1, 2), čiastočne: s. rozsušený sud, robiť s. zadarmo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spola, spoly prísl.

spola, spoly prísl.

-ly/316468±521 55.49: adverbiá 1. st. 36309→36202
+38
−40
pomaly/32280 napoly/3466 dopoly/239 spoly/178 odpoly/39

čiastočne vyjadruje okolnosť čiastočnosti, neúplnosti, z jednej časti, nie úplne (op. úplne, celkom) • sčastisčiastkyneúplne: čiastočne, sčasti sa podarilo dobehnúť zameškané; sčiastky má pravdu; pracovať v čiastočne, neúplne osvetlenej miestnostispolaspolyspolovice: čiastočne, spola usušenú trávu naložili na vlečku; spolovice udusené mäso dopiekla v rúrenapolonapolyodpolyzastar. odpol: čiastočne, napolo omráčený zostal ležať na zemi; hovorí to napoly žartom, napoly vážnenahrubozhruba: drevo treba najprv čiastočne, nahrubo opracovať; repa sa musí zhruba očistiť od blata

p. aj napoly 2


napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


spoly 1. p. napoly 1 2. p. čiastočne, napoly 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spola i spoly prísl. čiastočne, napolo: spola huncútsky a spola vážne (Heč.); oblok spola vylomený (Zúb.); Nebolo pochvalného zveličenia, ktoré by jeho ženu nebolo vystihovalo iba spola. (Karv.) Nebudem spoly zadarmo robiť. (Fig.) Odetá je len tak spoly. (Tim.)


spoly p. spola

spolu [-o-, -ô-], spole, zried spolok, spoly
I. prísl
1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: o tych, kterzy magi zbozi spulu (!); tehdy spolusused a spolubratr nass przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz spolu sebranu (ŽK 1473); ( 1482); tak yak gsme spuolu zuostali s wami, se o to wsseczko radim (ORAVA 1539); za richtarstwy Jakuba Korody bylo mesto spolu (P. ĽUPČA 1569); nebo sem hned z domu k nim possiel a bil spolu se mnow tam na hospode pana pisarow brat (KRUPINA 1643); yako sem y sam widal niekedi anatomizowaneho czloweka wimalowaneho kosti, kterak se spolu držia (TRENČÍN 1654); Sstewo z Durom welike towaristwo drziawaly a spolu pigaly (TURIEC 1745); tenže nass chram Pane welmy pustne spole y z faru swogu a sskolu (ŠTIAVNIK 18. st)
2. dovedna, navzájom: gyu bil poyal y take az tohoto czasu y take su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); natto nade wsseczko daly lidkup pred wsseczkym mestem a spolu ho mesteczko wypylo (L. TRNOVEC 1576); yako gest obyczeg prytelska, spoly aby se delylo (TRSTÍN 1612); wezmy medu a frissneho owcjho legna, pomiessag spolu, pomas tym popaleninu (RT 17. st); že se skrz twrdsse žiwotky bricho a prsa lepssy mužu spolu stahnuty (ŠD 1784); zjevili se žeňe, čo za liduv jsú oni a spoli i hojnú jéj jak za náklad, tak aj za unuváňí mzdu viložíc (BR 1785) spoločne; kterím (príslovám) dolož wícsillabné predkladki a medzikladki (:intergekcie:) prede, skrze, nikďe, spole (BE 1794)
F. kdo zde chce dobrých dní zažíti, musí s svetem spolu jedenaké nádchy býti (ASL 1676)
II. čast zdôrazňuje výraz, za ktorým stojí, rovnako, taktiež, aj, práve tak: nez prohlidagicz spolu na pritelstwy dobre a na dietky geho, att by newystupowal, ale atby obywatel pansky predcze zustal (SLIAČE 1597); ale že ku osprawedlneni nassemu spolu potrebne sa dobre skutky zewnitrne y wnitrne (TC 1631); to nám ráč daťi božstwý nerozdilne, Otec y z Synem podstaťi gediné, spolu Duch Swatý; sséste spolu y dewáte prikázaňý tý proklaté žádosti telesné bráňy (CC 1655); dar diwny a newidanj Maria, nebo bez wule protj a krwy muže tiehotna zustala, spolu čistotnu Pannu y Matku Spasitele sweta bila (KT 1753); Krystus P. spolú cesta y cyl cesti gest (BlR 18. st)


spoly p. spolu

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu