spoluvládca -u mn. -ovia m. jeden zo spoločných vládcov
spoluvládca -cu pl. N -covia m.
spoluvládca, -u, mn. č. -ovia m. účastník spoločnej vlády, kto vládne spolu s iným vládcom (panovníkom): Jozef II. bol spoluvládcom Márie Terézie;
spoluvládkyňa, -ne, -kyň ž.