Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spolu prísl.

1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu; žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia; chodia s. majú ľúbostný pomer

2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.; to všetko s. súvisí; s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž; koncertoval s. s bratom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spolu prísl.
spolu s predl. s I
-lu/337904±231 38.09: adverbiá 1. st. 99224±138 spolu/79388 dolu/18009±138 nasilu/1576 pospolu/251

-olu/151207±176 40.72: adverbiá 1. st. 97648±138 spolu/79388 dolu/18009±138 pospolu/251

-polu/81227: adverbiá 1. st. 79639 spolu/79388 pospolu/251

-u/11235346±7531 9.24: adverbiá 1. st. 363178±138 spolu/79388 trochu/47379 znovu/34676 zrazu/30483 dolu/18009±138 väčšinou/17855 odrazu/14686 vonku/14101 dnu/12891 dopredu/12302 náhodou/10556 spočiatku/10112 chvíľu/8752 potichu/8140 (59/43848)

spolu s p. s 1


spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

3. p. súčasne 1, zároveň 1


s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

porov. aj súhrnný


vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasnenarazodrazurazom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razomspoluzarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnýmizastar. zajedno (Tajovský, Figuli)nár. zarovnak (Timrava)

2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasneokrem tohopritompopritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

3. p. rovnako 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spolu

I. prísl.

1. vyjadruje tesnú blízkosť s niečím, s niekým, pohromade, spoločne (obyč. o dvoch): idú s. do mesta; chodili s. do školy, rástli s.; pijú s. kávu; spievajú, pracujú, sedia s.; žijú s. obyč. o manželoch, o jednej rodine; Trávievali spolu zimné večery. (Fr. Kráľ); hovor. sú s. už dvadsať rokov žijú ako manželia; chodia s. schádzajú sa (o zaľúbených); majú ľúbostný pomer; expr. Čo sme spolu husi pásli? a) nie si mi roveň; b) nepoznáme sa, nemáme nič spoločného;

2. dovedna, dohromady, dokopy; navzájom medzi sebou: hovorili spolu po maďarsky (Taj.); Držia spolu ani reťaz (Kuk.) sú svorní, jednotní. Manželia sa poškriepia a Eros ich pojme za ruky a zvedie ich spolu. (Jégé) V baniach, tam veru bol poriadok, tam išli všetci spolu (Krno) boli svorní, jednotní; všetko s. dovedna, úhrnom: Chodil všetko spolu po dve zimy do školy. (Taj.)

Panslávi strčili tiež spolu hlavy, zhromaždiac sa u Mazalíka (Záb.) radili sa, spoločne nad niečím rozmýšľali; hovor. mať všetkých päť spolu (Jes.) rozumne si počínať;

II. čast. vyjadruje stupňovanie; i, tiež, popritom, okrem toho: Otec bol dedinským pastierom a spolu aj hlásnikom. (Taj.) Mal zlý nocľah na vlhkej zemi a bál sa spolu, že také zneuctenie dá velikú štrbinu jeho vážnosti. (Záb.)

spolu [-o-, -ô-], spole, zried spolok, spoly
I. prísl
1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: o tych, kterzy magi zbozi spulu (!); tehdy spolusused a spolubratr nass przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz spolu sebranu (ŽK 1473); ( 1482); tak yak gsme spuolu zuostali s wami, se o to wsseczko radim (ORAVA 1539); za richtarstwy Jakuba Korody bylo mesto spolu (P. ĽUPČA 1569); nebo sem hned z domu k nim possiel a bil spolu se mnow tam na hospode pana pisarow brat (KRUPINA 1643); yako sem y sam widal niekedi anatomizowaneho czloweka wimalowaneho kosti, kterak se spolu držia (TRENČÍN 1654); Sstewo z Durom welike towaristwo drziawaly a spolu pigaly (TURIEC 1745); tenže nass chram Pane welmy pustne spole y z faru swogu a sskolu (ŠTIAVNIK 18. st)
2. dovedna, navzájom: gyu bil poyal y take az tohoto czasu y take su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); natto nade wsseczko daly lidkup pred wsseczkym mestem a spolu ho mesteczko wypylo (L. TRNOVEC 1576); yako gest obyczeg prytelska, spoly aby se delylo (TRSTÍN 1612); wezmy medu a frissneho owcjho legna, pomiessag spolu, pomas tym popaleninu (RT 17. st); že se skrz twrdsse žiwotky bricho a prsa lepssy mužu spolu stahnuty (ŠD 1784); zjevili se žeňe, čo za liduv jsú oni a spoli i hojnú jéj jak za náklad, tak aj za unuváňí mzdu viložíc (BR 1785) spoločne; kterím (príslovám) dolož wícsillabné predkladki a medzikladki (:intergekcie:) prede, skrze, nikďe, spole (BE 1794)
F. kdo zde chce dobrých dní zažíti, musí s svetem spolu jedenaké nádchy býti (ASL 1676)
II. čast zdôrazňuje výraz, za ktorým stojí, rovnako, taktiež, aj, práve tak: nez prohlidagicz spolu na pritelstwy dobre a na dietky geho, att by newystupowal, ale atby obywatel pansky predcze zustal (SLIAČE 1597); ale že ku osprawedlneni nassemu spolu potrebne sa dobre skutky zewnitrne y wnitrne (TC 1631); to nám ráč daťi božstwý nerozdilne, Otec y z Synem podstaťi gediné, spolu Duch Swatý; sséste spolu y dewáte prikázaňý tý proklaté žádosti telesné bráňy (CC 1655); dar diwny a newidanj Maria, nebo bez wule protj a krwy muže tiehotna zustala, spolu čistotnu Pannu y Matku Spasitele sweta bila (KT 1753); Krystus P. spolú cesta y cyl cesti gest (BlR 18. st)


spoly p. spolu

spolu_1 spolu spolu_2 spolu

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale boli aspoň spolu mais du moins ils étaient ensemble
mladí osadníci boli spolu les jeunes colons étaient réunis
odhadnúť spolu na deväť miliónov évaluer à neuf millions de
posedíme si spolu, štrngneme si plaisir à trinquer ensemble
ruku a pôjdeme spolu la main et nous cheminerons ensemble
spolu ten lístok, čo ensemble ce billet, qui
ten rok žili spolu vécu ensemble cette année
že budeme spolu šťastní que nous serons heureux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu