spolok [-ok, -ek] m
1. spojenie, styk: netahnete garma z newerjcjmy, nebo gakj gest spolek sprawedlnosty s neprawosty a gake obcowanj swetla s temnosty? (WO 1670)
L. jungo: spolky činjm s někým, towaryšstwo (WU 1750) vstupujem do styku; držať, mať/mávať s., s-y s kým stýkať/stýkavať sa s niekým: wedie-ly swedkowia, kdo by mel spolky aneb obnoczowany z Barboru aneb od koho by zustala samodruha (ILAVA 1646); nechtel bis manželku, ktera by z ginimy tebe osskliwimy spolky sobe držela (ZA 1676); s cyzým hrýchem spolek máme (CC 1655); zme našu pečat odoslali, čo pre znamost chto bude nabuduce, bi ešte ten spolok držav a bi sa ta pečat newratila, tedi pod spodkom tri pečate naide (CA 1696)
2. väčšie al. menšie združenie ľudí rovnakých záujmov, spoločenstvo, spolok: oni nechti ty sskody s niem trpieti, nez on sam, ani geho bratr, ani geho towarzyssy, czoz w tom spolek wgedno magi (ŽK 1473); communipulatio: spolek, společenstwi (KS 1763)
L. prijať na s-y koho za spoločníka v nej. majetku: pryyala k sobe, k swey diewcze, Žoffigi, wlastney, Yancže, syna Blažowho Dworskeho, za wlastneho syna k statku swemu na polowiczu neb na spolky (L. TRNOVEC 1571)
spolu [-o-, -ô-], spole, zried spolok, spoly
I. prísl
1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: o tych, kterzy magi zbozi spulu (!); tehdy spolusused a spolubratr nass przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz spolu sebranu (ŽK 1473); ( 1482); tak yak gsme spuolu zuostali s wami, se o to wsseczko radim (ORAVA 1539); za richtarstwy Jakuba Korody bylo mesto spolu (P. ĽUPČA 1569); nebo sem hned z domu k nim possiel a bil spolu se mnow tam na hospode pana pisarow brat (KRUPINA 1643); yako sem y sam widal niekedi anatomizowaneho czloweka wimalowaneho kosti, kterak se spolu držia (TRENČÍN 1654); Sstewo z Durom welike towaristwo drziawaly a spolu pigaly (TURIEC 1745); tenže nass chram Pane welmy pustne spole y z faru swogu a sskolu (ŠTIAVNIK 18. st)
2. dovedna, navzájom: gyu bil poyal y take az tohoto czasu y take su dobrich dieti spolu dobily (ŽK 1457); natto nade wsseczko daly lidkup pred wsseczkym mestem a spolu ho mesteczko wypylo (L. TRNOVEC 1576); yako gest obyczeg prytelska, spoly aby se delylo (TRSTÍN 1612); wezmy medu a frissneho owcjho legna, pomiessag spolu, pomas tym popaleninu (RT 17. st); že se skrz twrdsse žiwotky bricho a prsa lepssy mužu spolu stahnuty (ŠD 1784); zjevili se žeňe, čo za liduv jsú oni a spoli i hojnú jéj jak za náklad, tak aj za unuváňí mzdu viložíc (BR 1785) spoločne; kterím (príslovám) dolož wícsillabné predkladki a medzikladki (:intergekcie:) prede, skrze, nikďe, spole (BE 1794)
F. kdo zde chce dobrých dní zažíti, musí s svetem spolu jedenaké nádchy býti (ASL 1676)
II. čast zdôrazňuje výraz, za ktorým stojí, rovnako, taktiež, aj, práve tak: nez prohlidagicz spolu na pritelstwy dobre a na dietky geho, att by newystupowal, ale atby obywatel pansky predcze zustal (SLIAČE 1597); ale že ku osprawedlneni nassemu spolu potrebne sa dobre skutky zewnitrne y wnitrne (TC 1631); to nám ráč daťi božstwý nerozdilne, Otec y z Synem podstaťi gediné, spolu Duch Swatý; sséste spolu y dewáte prikázaňý tý proklaté žádosti telesné bráňy (CC 1655); dar diwny a newidanj Maria, nebo bez wule protj a krwy muže tiehotna zustala, spolu čistotnu Pannu y Matku Spasitele sweta bila (KT 1753); Krystus P. spolú cesta y cyl cesti gest (BlR 18. st)