spoločnosť, -ti ž.
1. filoz. súhrn ľudských vzťahov charakterizovaných určitým spôsobom výroby materiálnych prostriedkov a výrobnými vzťahmi na určitom stupni spoločenského vývinu: feudálna, kapitalistická, socialistická s.; budovanie novej, komunistickej s-i; triedna s., beztriedna s.; hospodárske zriadenie s-i;
2. (bez mn. č.) súhrn združene žijúcich ľudských bytostí, ľudstvo; súhrn ľudských bytostí žijúcich združene na istom priestore, za istých (sociálnych) podmienok, spoločenská skupina: ľudská s.; sovietska s.; mestská, vidiecka s.; aristokratická s.; dostať sa, upadnúť do zlej s-i; Vaňo sľúbil, že nás zoznámi s ruskou spoločnosťou. (Jes.)
3. viac ľudí pohromade, vyskytujúcich sa na tom istom mieste (často náhodne), napr. na kultúrnych podujatiach, pri zábave ap.; väčšia al. menšia skupina ľudí (obyč. známych), schádzajúcich sa obyčajne na posedenie, pre zábavu ap.: Spoločnosť, čo cestovala za Prahu, spala. (Hor.); veľká, hlučná s.; pestrá, miešaná s.; chodiť do s-i, vyhýbať sa, strániť sa s-i; stolová s. (Jes.) ľudia sediaci pri jednom stole, napr. v kaviarni ap.; Obdivovaná imponovala som celej spoločnosti. (Tim.); hovor. trhať, kaziť s.; šaty do s-i spoločenské; nedeľná kávová s. (Zúb.); „Na zdravie!“ ozve sa celá spoločnosť a brnká pohárikmi. (Kal.); hovor. zastar. Dáva spoločnosti, vedie pohostinský dom (Vaj.) usporadúva zábavy, večierky ap.
4. organizované združenie ľudí, inštitúcií ap., ktorí (-é) majú rovnaké záujmy (napr. obchodné, vedecké ap.), spoločné potreby pre dosiahnutie určitého cieľa, spoločenstvo, druh organizácie, združenie: Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov; (kočujúca) divadelná s.;
obch. združenie viacerých osôb pod spoločnou firmou: akciová, účastinárska s.; letecká, paroplavebná s.; založiť s.; hist.: Slovenská muzeálna spoločnosť; Slovenská učená spoločnosť; Spoločnosť národov (SN) medzinárodné združenie štátov po prvej svetovej vojne, ktoré sa malo starať o zachovanie mieru vo svete;
5. (bez mn. č.) blízkosť, prítomnosť, spoluúčasť niekoho, styk, spoločný výskyt s niekým, s niečím: byť, žiť, ísť, prechádzať sa v s-i niekoho; vyhľadávať s. niekoho; jeho s. mi je príjemná, nepríjemná, vítaná; žena je v pánskej, mužskej s-i, muž je v dámskej, ženskej s-i; (Dvojčatá) museli robiť spoločnosť tete Vindobóne. (Hruš.); ako sa mu [človekovi] pred vekmi žilo v tesnej spoločnosti so zvieratmi (Tat.) v spolužití;
6. vo feudálnom a buržoáznom zriadení sociálne vyššie postavené vrstvy, úzky kruh ľudí z tzv. vyšších vrstiev, napr. aristokratov, buržoázie: dáma zo s-i; uviesť niekoho do s-i; vybraná s.; Len parfumy a bundy prezrádzali, že ide naozaj o takzvanú „lepšiu spoločnosť“. (Urb.)
7. zastar. rovnakosť, súladnosť, zhoda, súlad, spoločenstvo: s. cieľov (Jégé)