spojivo -a -jív s. látka spájajúca dovedna iné látky, spájadlo: zmesové, maltové s.;
pren. citové s.;
spojivový príd.: s-é tkanivo
spojivo -va -jív s.
puto čo spája, zbližuje • zväzok • spojivo: príbuzenské, priateľské puto, spojivo; príbuzenský, priateľský zväzok • zastar. väzivo (Kukučín) • kniž. most: hudba bola mostom medzi nimi • kniž. ohnivo: ohnivo lásky
spojivo 1. látka, ktorá spája dovedna iné látky • spájadlo: plastové, cementové spojivo, spájadlo • spojka (to, čo spája niečo, niekoho s niečím, niekým): byť spojkou medzi minulosťou a prítomnosťou • kniž. most (Krčméry)
2. p. puto
spojivo, -a, -jív str.
1. to, čo niekoho, niečo spája, zlučuje, zbližuje s niekým, s niečím, puto: mocné, tesné s.; citové s.; Bujnela ľahostajnosť k životu, trhali sa spojivá s ľuďmi. (Heč.) Potešilo ho, že sa našlo spojivo medzi ním a ňou. (Jes.)
2. hmota, látka, ktorá spája dovedna iné látky;
anat. medzibunková hmota, tkanivo, ktoré viaže, vyplňuje al. podopiera — iné tkanivá;
spojivový príd.: anat. s-é tkanivo