spojenec -nca m. kto sa s niekým spojí s cieľom vzájomne si pomáhať (v boji, v hnutí); taký štát: politický, spoľahlivý s.; s. vládnej koalície; mať, získať (za) s-a; hist. S-i štáty bojujúce v 2. svet. vojne proti fašizmu;
spojenecký príd.: s-á zmluva, s-é povinnosti, s-é vojsko;
spojenecky prísl.;
spojenectvo -a -tiev s.: rozvíjať s. s Európskou úniou
spojenectvo -va -tiev s.
spojenectvo, spojenstvo p. spoločenstvo 1
spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)
p. aj spoločnosť 2
2. p. spoločnosť 1
spojenec, -nca m.
1. kto sa s niekým spojí, uzavrie dohodu, združí sa proti niekomu al. niečomu al. s cieľom navzájom si pomáhať, dosiahnuť spoločný cieľ ap.: získať si s-a, mať niekoho, niečo za s-a; [Guľka] dôverne pozrel na Stanislava, v ktorom tušil mocného spojenca. (Vaj.)
2. štát, ktorý je partnerom iného štátu vo vojne: vojenský s.; hist. Spojenci v prvej svetovej vojne státy Dohody; v druhej svetovej vojne spojené národy na čele so Sovietskym sväzom, Veľkou Britániou a Spojenými štátmi, ktoré bojovali proti fašistickým štátom;
spojenecký príd.: s-á zmluva; s-é vojská, s-é štáty;
spojenecky prísl.: pren. s. žmurkne dôverne;
spojenectvo, -a, -tiev str. spojenie sa, spolčenie sa proti niekomu al. niečomu al. s cieľom vzájomne si pomáhať, dosiahnuť spoločný cieľ ap.: uzavrieť s. s niekým, s niečím; naše s. so Sovietskym sväzom; duchovné s. (Mráz); či neboli už v Pešti pospolu, lebo šípil v pozadí nejaké tajné spojenectvo (Letz)