Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spodkom

I. prísl. po spodnej časti, na spodnej strane: voda odteká s.

II. predl. s G vyj. smerovanie po spodnej časti niečoho: cesta vedie s. dediny

spodkom prísl. i predl. s G

spodkom prísl.

spodkom predl. s G

---

spodkom prísl. po spodnej časti, na spodnej strane niečoho (op. vrchom): voda odtekala spodkom; Poďme spodkom, bľabotal. (Hor.)

spodkom, zried spodky² prísl po spodnej časti, spodnou stranou niečoho, op vrchom: Holesowi, kteri se spodkom nawratil, čuo odwassku wihanal, den 5 (ŽILINA 1719); statkj kade len prechodit mohly, ponewadž predtim spodkj welmy husta hora byla ((MARTIN) 1727); celi koren žene a purguge obydwoma stranámi, spodkom a wrchom (Zel 18. st)

---

spodky² p. spodkom

spodky
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	spodky
G	(bez)	spodkov
D	(k)	spodkom
A	(vidím)	spodky
L	(o)	spodkoch
I	(so)	spodkami

---

spodok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	spodok
G	(bez)	spodku
D	(k)	spodku
A	(vidím)	spodok
L	(o)	spodku
I	(so)	spodkom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	spodky
G	(bez)	spodkov
D	(k)	spodkom
A	(vidím)	spodky
L	(o)	spodkoch
I	(so)	spodkami

horiacim spodkom závesu, strhol ≈ hořící spodek závěsu, strhnul
nich vrchom i spodkom ≈ nich horem i dolem
sa za horiacim spodkom ≈ se pro hořící spodek
spodkom závesu, strhol ho ≈ spodek závěsu, strhnul ho
však spodkom bočnice sa ≈ však spodní plochou bočnice