spoľahlivý príd. na kt. sa dá spoľahnúť: s. človek, s-á správa, s-é informácie, s. postoj;
spoľahlivo prísl.: fungovať s.;
spoľahlivosť -i ž.: odborná s., s. výrobku, služieb
spoľahlivosť -ti ž.
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
spoľahlivosť p. istota 2
spoľahlivý príd. na ktorého (na ktorý) sa možno spoľahnúť, dôveryhodný; istý, bezpečný: s. človek, priateľ; s-á opora; zprávy zo s-ých prameňov; s-é informácie, údaje; Verí len zraku a hmatu, dvom spoľahlivým zmyslom. (Jil.); stroj je stopercentne s.; s-á osoba (obyč. o človeku majúcom dôveru politických činiteľov); dostať sa do s-ých rúk;
spoľahlivo prísl.: s. fungovať, slúžiť, pracovať, s. ovládať niečo;
spoľahlivosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto (čo) je spoľahlivý(-é); dôveryhodnosť: s. stroja; politická s. občanov; osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej s-i doklad, že sa občan správal politicky bezúhonne v čase neslobody a že má kladný pomer k ľudovodemokratickému zriadeniu (vydával sa po r. 1945)