splnomocniteľ -a mn. -ia m. kto niekoho splnomocňuje, splnomocnil, zmocniteľ;
splnomocniteľka -y -liek ž.;
splnomocniteľský príd.
splnomocniteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
splnomocniteľ kto poveril niekoho konať v jeho mene • práv.: zmocňovateľ • zmocniteľ
splnomocniteľ, -a, mn. č. -lia m. práv. kto dal niekomu plnú moc zastupovať ho, kto niekoho splnomocnil, zmocniteľ