splnomocniť dok. poveriť konaním v mene niekoho, zmocniť: s-ený zástupca, vyslanec;
nedok. splnomocňovať
splnomocniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.
poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť • dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka • práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon • dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca • uložiť • dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať • nariadiť • prikázať • naložiť • naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných
splnomocniť dať plnú moc na konanie v mene niekoho • zmocniť • dať moc: úradne splnomocniť, zmocniť niekoho na prevzatie dedičstva; kto vám dal moc, kto vás splnomocnil nás zastupovať • poveriť (splnomocniť na vykonávanie istej funkcie, úlohy): poverili ma funkciou predsedu; poverili ho utvoriť novú komisiu • delegovať (splnomocniť ako vyslaného zástupcu): delegovať niekoho na zjazd strany
splnomocniť, -í, -ia dok. práv. (koho na č, zastar. i k čomu) dať niekomu plnú moc, poveriť niekoho, aby konal v mene niekoho, zmocniť: splnomocnený zástupca; splnomocnený minister, vyslanec vo funkcii diplomatického zástupcu; Z poverenia pána Sihoňa, ktorý ma na to splnomocnil. (Jes.) Kto splnomocnil pána slúžneho k tomu nebývalému výčinu? (Vaj.);
nedok. splnomocňovať, -uje, -ujú
splnomocniť dk koho 1. poveriť konaním v mene niekoho, zmocniť niekoho: na ostatny wssecek mug (majetok) založity wodlowany učinila a splnomocnila (s. l. 17. st) 2. čo komu zveriť niekomu niečo: procz to dela, že mu to ona nesplnomocznila (SKALICA 1723)