splnomocnenie -ia s. poverenie konať v mene niekoho, zmocnenie; tlačivo na takéto poverenie: s. na prevzatie platu
□ dať s. splnomocniť
splnomocnenie -nia -ní s.
poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť • dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka • práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon • dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca • uložiť • dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať • nariadiť • prikázať • naložiť • naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných
splnomocnenie poverenie konať v mene niekoho; tlačivo na takéto poverenie • plná moc: vystaviť niekomu splnomocnenie, plnú moc • práv. zmocnenie: inkasné zmocnenie; zmocnenie na prevzatie dedičstva • mandát: dostať mandát
splnomocnenie, -ia str. práv. plná moc, poverenie konať v mene niekoho, zmocnenie: dat. niekomu (písomné) s.; inkasné s.