splynúť -ie -ú dok.
1. spojiť sa do jedného celku: prisťahovalci s-li s obyvateľstvom; s-tie buniek
2. kniž. zvoľna klesnúť, skĺznuť: slzy jej s-li po tvári;
nedok. splývať -a
1. k 1, 2
2. voľne visieť, spadať: vlasy jej s-li na plecia
3. niesť sa po povrchu vody bez pohybu končatín
splývať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!
2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa
spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)
2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi
p. aj spolčovať sa
3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky
splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňa • spájať sa • zlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujú • zrastať • zžívať sa • asimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcami • odb. fuzionovať
2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadať • padať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem
3. zvoľna klesať • skĺzať • kĺzať • padať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela
splynúť, -nie, -nú, rozk. splyň dok.
1. (bezpredm. s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spojiť zlúčiť sa, zliať sa do jedného celku: farby zvuky splynuli; s. do (jedného) celku v (jeden) celok, v jedno (s niekým, niečím); prisťahovalci splynuli s domácim obyvateľstvom; ich pery splynuli bozkal sa; Brada mu splynula s fúzmi. (Jes.) Padli si do náručia a splynuli v bozku. (Jégé); dve srdcia, dve duše, ktoré splynuli v nerozlučný celok (Vaj.) vznikla medzi nimi láska pren. Vrany splynuli s tmou (Krno) stratili sa v tme. — biol. splynutie dvoch buniek; odb. splynutie práva so záväzkom (napr. keď sa dlžník stane veriteľovým dedičom)
2. kniž. (z čoho, po čom) zvoľna spadnúť klesnúť, skĺznuť z niečoho, po niečom: slza mu splynula po líci; pren.: slová, ktoré bi neboli splynuli z jeho perí (Fr. Kráľ) nebol by ich vypovedal; Z úst i zrakov splynula panej suchá otázka (Gráf) spýtala sa;
nedok splývať
splývať, -a, -ajú nedok.
1. (bezpredm., s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spájať, zlučovať sa, zlievať sa do jedného celku; robiť dojem niečoho celistvého: farby, zvuky, hlasy splývajú; s. do (jedného) celku, v (jeden) celok, v jedno (s niekým, s niečím); Čierna postava splýva s temným pozadím. (Chrob.) Elena splývala vedno s Tonkou, a preto mu boli obidve rovnako drahé. (Zúb.) Pieseň strojov splývala v mohutný bzukot. (Skal.); šport. slang. s. (na vode) po odraze bez pohybu sa udržovať na hladine vody, nehybne ležať na vode;
2. (bezpredm., z čoho, na čo, po čom, cez čo, zried. i čím) voľne, obyč. v záhyboch visieť, spadať: voľne, mäkko s.; Plášť jej splýva z pliec. (Hviezd.); postele s baldachýnom, z ktorého splývali nadol záclony (Jégé); Dlhá brada mu splývala na prsia. (Jégé) Vlasy jej splývali po sluchách v pôvabných prstencoch. (Zúb.) Vrkoč necháva voľne splývať cez prsia. (Chrob.) Šaty splývali štíhlym driekom. (Vaj.)
3. (z čoho, po čom) zvoľna padať, klesať, kĺzať z niečoho, po niečom: slzy mu splývajú po lícach; pren. Slová splývajú jej z perí (Heč.) hovorí. Hladko splývali z Čordášových úst ospravedlnenia (Štef.) ľahko ich vyslovoval;
dok. k 1, 3 splynúť
|| splývať sa zastar. (s čím, s kým, v čo, do čoho) spájať sa, zlučovať sa do celku, splývať: [Ruženkin soprán] s Lejliným altom krásne sa splýva. (Vaj.) V zmes čiarok splývali sa riadky. (Jes.)
splynúť dk dostať sa na jednu úroveň a spojiť sa, zliať sa do jedného celku: familie zemanske do času trwaly, ale potom, gako woda splinuly (COB 17. st) F. kde se toto wssecko podelo? Giste gak bublinka na wode wssecko to rychle splynulo (SP 1696) zaniklo, prestalo existovať; splývať ndk 1. spájať sa do jedného celku: (ražová huba) wzbuzuge take y dawený, protože swau lechkosty w žaludku zpliwa a nahoru wstupuge (MT 17. st) 2. niesť sa na povrchu vody: když njekomu ledwenjce schnu, co se muže poznati, masnosť na močj spliwa (RTA 17. st); naleg toho olei vitriolis dužo na tye opilky, takže o dwa prsty nad opilkamy splywatj bude (OCh 17. st) 3. (na základe rovnosti) zliať sa do jedného celku, zblížiť sa: gako w negakem mori, tak w sladkostech a weselostech wssetcy blahosláwenj spliwati budu (SSt 1742) budú rovnocenní F. (Foloe) zplywala w plači (PT 1778) usedavo plakala