spisovateľ -a mn. -ia m. kto píše lit. diela (obyč. prozaické): talentovaný, plodný s.;
spisovateľka -y -liek ž.;
spisovateľský príd.: s-é majstrovstvo;
spisovateľstvo -a s. povolanie spisovateľa
spisovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák
spisovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto tvorí, píše beletristické literárne diela (obyč. prozaické): slovenský s. František Hečko; súčasný, moderný, pokrokový, populárny, obľúbený, čítaný, významný, vynikajúci s.; svetoví s-ia všeobecne známi, ktorých diela sa prekladajú do mnohých jazykov; plodný s. ktorý veľa produkuje; začínajúci s.; hovor. detský s. píšúci pre deti; Sväz slovenských spisovateľov;
spisovateľka, -y, -liek ž.;
spisovateľský príd.: s-á činnosť, práca, s-é majstrovstvo; s. talent;
spisovateľsky prísl.;
spisovateľstvo, -a str.
1. činnosť, povolanie spisovateľa;
2. hromad. zried. spisovatelia: [Ústav] je spisovateľstvu kolbišťom znamenitých zápasov duševných. (Vlč.);
spisovatelík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron. bezvýznamný spisovateľ
spisovateľ m 1. kto zachytáva písmom nej. udalosti, históriu; dejepisec, historik: odkut pekny priklad mne predstawugu historikowe aneb spisowatelowe obwzlastnych weci nasseho Uherskeho kralostwy (!) (MS 1758) L. nagchirečnegssi kronik spisowatel Plutarchus (MS 1749) kronikár 2. autor náučného al. literárneho diela, spisovateľ, vedec: mnohých spisowateluw sem prečital (SPa 1716); auctor luculentae: rozhlasseny, znamenity spisowatel (KS 1763) L. prirozenych wecy spisowatele powidagu, že hadi co nagwic w nenawisti magu a smrtedlne prenasledugu bocanuw a holubůw (MS 1749) prírodovedci; geographus: zemi nebo kragini spisowač, popjsowač (KS 1763) zemepisec, geograf; bibliographus: spisowatel knih (KS 1763) kto sa zaoberá zaznamenávaním vydaných kníh, bibliografiou, bibliograf; nekterj z nassjch nowssjch hospodářskych spisowatelu (HRK 1773) zaoberajúcich sa systematicky stavom a vývinom výrobnej činnosti, rastom hmotných statkov; ga Rekuw milugem, mluwil dale kral, z ňjchžto nekterj natii nasseg zakonuw spisowatele bili (PT 1796) tvorcami zákonov, zákonodarcami 3. predstaviteľ, vyznávač: nebil totižto (minister) uprimnjm spisowatelem prawdi, ale wrtkawj falessnjk (PT 1796); -kyňa ž k 2: poetria: spisovatelkine verssu (LD 18. st) poetka