spisba -y -sieb ž. kniž. literatúra: umelecká, náučná s.
spisba -by -sieb ž.
literatúra 1. súhrn slovesných prác • slovesnosť: literatúra, slovesnosť stredoveku • kniž.: písomníctvo • spisba: vedecká spisba
2. p. bibliografia
spisba p. literatúra 1
spisba, -y, -sieb [vysl. -z-] ž.
1. súhrn vedeckých al. umeleckých diel, písomníctvo, literatúra: vedecká, umelecká s. (Mráz); dramatická s. (Mňač.); socialistická s. (Chorv.);
2. zastar. spisovanie, súpis: Gajdoš pri tejto spisbe nebol. (Taj.) spískať, -a, -ajú dok. hovor. expr. (čo) vymyslieť, zosnovať, pripraviť a nastrojiť, byť pôvodcom niečoho, obyč. nie celkom korektného: Veď si to len ty všetko spískal, že človek sa musí kradnúť ako zlodej. (Hor.) Krčili plecami, akoby chceli povedať: „My nič, my muzikanti — to spískal ktosi iný.“ (Mor.)