spis -u m.
1. úr. listina, písomnosť: hŕba s-ov, vybavovať s-y
2. ucelený súbor písomností určených na istý cieľ: osobný, súdny s.
3. náučné, umel., náb. ap. lit. dielo: habilitačný s., polemický s., zobrané s-y, biblické s-y;
spisový príd. k 1: s. materiál
spis -su pl. N -sy m.
Spiš -ša m.
dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody
spis 1. písomný záznam niečoho • písomnosť: hŕba spisov; vybavovať spisy, písomnosti • listina (oficiálny, úradný spis): poverovacia listina, výplatná listina • akty, star. aktá (úradné spisy) • traktát (stredoveký vedecký spis): náboženský traktát • prameň • doklad: historické pramene, doklady
2. p. dielo
spis, -u m.
1. listina al. listiny s písomným úradným záznamom: úradné, obchodné, súdne s-y; vybaviť s., s-y; hŕba nevybavených spisov (Fr. Kráľ); práv. obžalovací s. písomné podanie obžaloby;
2. literárne dielo, obyč. náučné; o beletristických dielach obyč. v mn. č. spisy: chcem posvätením Vám môjho spisu položiť pamätník (Štúr); zobrané spisy Janka Jesenského; básnické spisy Andreja Sládkoviča;
spisový príd. k 1: s. materiál;
spisok, -sku m. zdrob. spis, dielo menšieho rozsahu: krátky, ale dôležitý spisok o geológii (Chorv.)
spiš, -a m. hovor. žart. len v spojení ísť do spiša ísť spať, zried. i byť v spiši spať: Tak, a ide sa do spiša, aby sme zajtra boli ako rybka. (Karv.)
Spiš, -a m. kraj, býv. župa, stolica na východnom Slovensku;
spišský príd.: s-é nárečia; Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula obce na Spiši; hist. Spišská stolica bývalá uhorská stolica;
Spišiak, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ Spiša;
Spišiačka, -y, -čok ž.
spis m 1. písomná správa o historických udalostiach podľa časového sledu: yako w kratkem spise (:a w maleg knižke:) ukažem (KoB 1666) L. memoriale: pamatná knižka, spis; brevis: pamatná knižka, pamatny spis, lagstr (KS 1763) kronika 2. literárne dielo (beletristického al. náučného charakteru, kniha): čehož ga z milosti božj w ginjch mogjch spisoch dowoditi budem (WO 1670); wěc tuto nemaleg wažnosti w misly sweg rozgijmagjce, papež Rehoř tento spis potomkům swým zanechal (SK 1697); w tretjm djlu spisu tohoto o obecnjch nemocech oznameno bude (HT 1760); o užitecznem potrebowany kamenného olega w dobitnom dulu nachadzi se priklad we wraclawskich spisoch (ŠkD 1775) L. epitome: kratky spis (ML 1779) obsah nej. diela 3. návod, popis, receptúra: spys a recepty, kterak se ten lektwar dielal (s. l. 1567); oprawdowy spis margraboweho prassku (RT 17. st) 4. adm práv úradne zhotovená al. overená písomnosť, dokument o právnych záležitostiach, protokol: a ten spis stal se gest w domu Bene Bzdochy buduczyho rychtarom na ten czas (P. ĽUPČA 1549); y bili su pri tomto spisu bozeniczy aneb richtar (TURANY 1597); v pamet a v znamost uvocujeme s tymto spisem nasim (B. BYSTRICA 1663 CM); dawam tento spis ruku swu podepsani (LUDANY 1694); tegto pak tabuly spys na wratoch neb stene domu mytneho zwenku k obeczneg wedomosty nech stogy pribyti (TRENČÍN 1731); na to prizeragic, by nekdy žadne utrpnosty od swich wlastnich a od gegich dety necitily, spis tento sa kona a do ruk gegich wssecko se odewzdawa (BRESTOVANY 1787) L. pseudographia: falessny spis (KS 1763) podvrh; nech se wssecké archywa, to gest starodáwné spjsy a protokole gakékolwěk prehlednu (ŠkD 1775) archívny materiál 5. systematický písomný zoznam, katalóg, súpis: vrbar aneb spis (ORAVA 1669); rozkáz vidál August, rimszki tsászár, abi se mu tzali svet zrachovál; szpisz potsályi od szlávnej Sirii. Lyud se velyki zchádzál, abi se v lyiszt tsaszárszki zapiszál (HPS 1752); -ok [-ek] k 2: euchiridion: rukewny knjžsska, spisek, tulec (KS 1763); k 5: nech počina od teho gazdi, od ktereho se spisky stolične počinagu (HRANOVNICA 1786)
spíš, spíše, spíšej p. speš