Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spievať -a nedok.

1. hlasom utvárať tóny a spájať ich do melódie; reprodukovať spevom: s. veselo, s. pieseň, s. sólo; s. v zbore, s. z nôt; s. z plného hrdla hlasno; s. ako slávik pekne

2. (o niekt. vtákoch, hud. nástrojoch ap.) vydávať zvuky ako pri speve: vtáky, flauty s-jú, more s-a;

pren. expr.: duša mu s-la bol šťastný; to spieva je to znamenité

3. hovor. pôsobiť ako spevák; spevácky realizovať: s. v menšom zbore; s. Katrenu v Krútňave, s. Jánošíka

4. kniž. básniť (význ. 1), oslavovať: s. o rodnej zemi

5. hovor. expr. nadchýnať sa, básniť: stále s-a o lyžovačke

6. spevavo hovoriť

expr. s. ódy, chvály, chválospevy na niekoho, na niečo zveličene chváliť; čí → chlieb ješ, toho pieseň s-aj; keď → vtáčka lapajú, pekne mu s-jú;

opak. spievavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spievať ‑a ‑ajú nedok.

spievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

-vať/817165 2.10: verbá inf. nedok. 588327 pracovať/17188 pokračovať/15464 rozprávať/11220 sledovať/10170 používať/9192 bojovať/8133 považovať/7629 vať/7557 milovať/7477 počúvať/6909 očakávať/6573 využívať/6510 správať/5805 potrebovať/5516 uvažovať/5480 vykonávať/5316 trvať/4985 stavať/4971 fungovať/4821 rozhodovať/4633 študovať/4630 spolupracovať/4604 podporovať/4449 nasledovať/4447 pozorovať/4298 vať/4104 existovať/4044 rokovať/3921 rešpektovať/3875 postupovať/3743 cestovať/3693 predávať/3543 poskytovať/3515 budovať/3434 pohybovať/3340 kontrolovať/3325 vysvetľovať/3300 spievať/3236 udržiavať/2971 vydávať/2911 vyjadrovať/2886 dôverovať/2864 dodržiavať/2846 opakovať/2840 usilovať/2820 pripravovať/2771 predstavovať/2757 zvyšovať/2654 diskutovať/2423 porovnávať/2409 obsahovať/2389 prežívať/2360 podávať/2313 vať/2265 pochybovať/2247 obávať/2227 čudovať/2223 presadzovať/2164 uplatňovať/2140 hlasovať/2122 organizovať/2111 kupovať/2098 tancovať/2094 objavovať/2087 užívať/2065 analyzovať/2054 vystupovať/2047 trénovať/2044 posudzovať/1992 prejavovať/1941 zasahovať/1900 ovplyvňovať/1869 nakupovať/1812 plávať/1775 navštevovať/1752 vychovávať/1743 reprezentovať/1737 stretávať/1731 uvedomovať/1721 obdivovať/1717 (2973/269385)

básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom krajihovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie

2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievaťospevovaťnadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbouvychvaľovaťzvelebovaťvelebiťoslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy

3. p. vymýšľať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spievať, -a, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) hlasom vytvárať, vyludzovať tóny a spájať ich podľa istého poriadku do melódie, piesne; spevom realizovať nápev, pieseň (o človeku); vydávať melodické zvuky (o niektorých vtákoch): s. pieseň; veselo, hlasno, potichu (si) s.; s citom, pekne, čisto, falošne s.; s. sólo, s. v sbore; s. dvojhlasne, s. z nôt; s. (si) pri práci, do pochodu, do kroku; s. dieťaťu uspávanku; vtáci spievajú; kohút spieva kikiríka; s. z plného hrdla; spieva ako slávik, ako anjelpekný hlas (obyč. o dievčati, o žene); chcelo sa mu od radosti s.; hovor. učí sa s. chodí na hodiny spevu, cvičí sa v umeleckom speve; spievané slovo jazykové prejavy realizované spevom, napr. v opere; cirk. spievaná omša ktorej text sa spieva;

pren. bás. (o veciach) vydávať zvuky, znieť (obyč. melodicky): more spieva (Horov); vietor spieva (Rúf.); koliesko spieva (Ráz.); stroj hrmotal a spieval (Ondr.); pren. expr. duša jej spievala (Jes-á) mala povznesené, radostné pocity; Hreščovi to všetko v duši spieva (Tat.) je šťastný, má povznesenú náladu.

hovor. nie je mu (jej) do spievania je mu (jej) smutno, je smutný(-á); expr. s. ódy, hymny na niekoho, na niečo prehnane chváliť, oslavovať; hovor. expr. (počkaj), ešte budeš inak s., inú pesničku s. zmeníš svoj názor, budeš inak hovoriť; hovor. expr. to spieva! o niečom vynikajúcom, skvelom; vyjadrenie obdivu, pochvaly; Koho (čí) chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho si závislý, tomu musíš vyhovieť (najmä o sociálnej závislosti v triednej spoločnosti). Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, rečami; hovor. expr. počul anjelov, anjeličkov s. veľmi ho to bolelo;

2. hovor. byť spevákom, účinkovať ako spevák (obyč. profesionálny): s. v Opere Slovenského národného divadla;

3. kniž. (čo, o kom, o čom) básňou niekoho, niečo oslavovať, ospevovať (o básnikoch): [Ady] ako prvý v maďarskej literatúre spieva o osloboditeľskom poslaní proletariátu. (Štítn.); keď som spievala o ich [kaukazských štítov] kráse pred tamojším novinárom (Jes-á) nadšene sa vyjadrovala; pren. o tom spieva stará romanca (Fel.) to v nej básnik opisuje, ospevuje;

4. hovor. hovoriť, rozprávať spevavo, spevavo modulovať v reči, obyč. spôsobom príznačným pre určité územie, nárečie ap.;

opak. spievavať, -a, -ajú

spievať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. čo (komu) obyč. bezpredm hlasom utvárať tóny a spájať ich do melódie: budem pekne spievati historiu Heleny, čo Paris miloval (ASL 1603-04); kdy se zhromaždugj, huf spewakuw u pulpyta žalmy a chwaly neb pesničky duchowne spjwa; muzikant libežne noty spyewa (KoB 1666); dalj sme p. katoliczkim zgakom, kterj spiewalj passyu, wedle starobilosty wina, d 48 (KRUPINA 1709); swedkowa wiznawa, žebi mu žadneg odpowedy nedal, než radneg sobe spiewal (V. ČEPČÍN 1734); jomu (Ježišovi) hodno jeszt, abi sme spévalyi i z andzelami, chvála budz na viszokostzi Pánu Bohu! (HPS 1752);
x. pren proto dnessniho dne czirkew swata krestianska spiewa: Potessitely naglepssy, slatky hosti dusse (TC 1631); nebo gedenkaždy, kdiž započne obnowowati sa, guž srdcem w Yeruzaleme spjwá dostáva milosť spasenia; aby srdco me tebe (Pane) spjwalo pesnyčku lahódnu (BlR 18. st)
F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) (o poslušnosti); gako stary spywagu, tak mlady po nich hwyzdagu, gako stary kračagu, tak mlady skakagu (SKá 18. st) (o poslušnosti); mitilo: spjwám gako slawiček; spjwá gako pjnkawka (KS 1763); kterým (ľuďom) mírne bída za ušima spjvá (ASL ( 1781)) (o neveľmi biednych); cucurrire: gak kohut spiwati (DSL 18. st)
2. (o vtákoch al. chrobákoch) vydávať charakteristické zvuky podobné spevu: ptaczky, czo spiwagi (ŽK 1473); ptačkowe na switaňý spýwagý wesele (CC 1655); swrček swrcj (:spijwá:) (OP 1685); drozdy spiewalj (MS 1758); ked (gazda) slamu mlátí, žita v nej není, vrabec si spévá, na streše sedí (ASL 18. st)
3. čo komu, o čom (o udalostiach, dejoch) oslavnou formou oznamovať niečo, informovať spevom niekoho o niečom: o krásnej veci zpívat vám já chci, by ste poslyšeli, čehož dobre vím (ASL 1560/ 1603-04); nebo tak spiwa Zachariass w sweg pysniczte (TC 1631); poslyšte, kresťané, noviny pravdivé, co vám chci zpíwati i vypravovati (ASL 1684); nespjweg prw wiktoriu, až slyssjss dobrau nowynu (NK 1721); o prežalostnem padu Adama a Ewy ninj spjwati budu (PoP 1723-24); o kteregžto noci žalmista Pane takto spiwal (SQ 1781)
4. náb komu (čo) spevom prejavovať úctu a vďaku Bohu, chváliť, zvelebovať Boha: spýwagťe Hospodinu, ge wiznáwagťe, chwálu Bohu wzdáwagyc, gemu prospewůgťe; dekugýce Pánu, spýwagtež na harffách Pánu nassému (CC 1655); nebo kdiž sem s wama bywal, skrze wúlu božj sem bywal: gemu děkugte, y gemu spiwágte (KB 1757); spjwat budem y chwálu wzdáwat budem Pánu (BlR 18. st);
x. pren aby tene (Pane) spiwala sláwa má (KB 1757); aby tebe (Pánovi) spjwala chwála má (BlR 18. st)
5. expr čo hovoriť o niečom: to neywjce spjwagu, že roztržitost byla w cyrkwj katolickeg (PW 1752) zdôrazňujú; -vať frekv k 1: čo pak se običegne w kuru spiwawa? Žalm sw. Dawida (Le 1730); toto-ly gsu towarissy twogy, s kteryma w nocy chorus spywawass? (SKá 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

každý spieva pri stavbe chacun chante en bâtissant
ktoré spievajú v mori qui chantent dans la mer
ktorý spieval na zemi qui chanta sur la terre
máme spievať dnes večer nous devons chanter ce soir
otec, keď jednoducho spieval père, quand il chanta tout simplement
si na ceste spievaš tu chantes sur la route
služobníkov, ktorí spievali zborovú serviteurs célestes, qui chantaient un choeur
tak, ako spievajú anjeli comme les anges chantent
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu