Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spevniť dok. urobiť pevnejším, pevným, zosilniť: s. breh rieky, s. múr podperou, štrkom s-ená cesta, nes-ené krajnice; s. pracovnú normu zvýšiť;

nedok. spevňovať

// spevniť sa stať sa pevnejším, pevným, zosilnieť: svaly sa mu s-li cvičením;

nedok. spevňovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spevniť ‑í ‑ia dok.; spevniť sa

spevniť -ní -nia -ni! -nil -niac -nený -nenie dok.


spevniť sa -ní sa -nia sa -ni sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


spevnieť stať sa pevnejším, pevným • spevniť sa: svaly mu pri ťažkej robote spevneli, spevnili sazosilnieťzosilniť sazmocnieť (stať sa silnejším, mocnejším): hlas zosilnel, zosilnil sa, zmocnelotužieťotužiť sa (stať sa otužilým, odolným): telo pri mori otuželo, otužilo sastvrdnúť (stať sa tvrdým): ruky mu od namáhavej práce stvrdli


spevniť sa p. spevnieť


spevniť urobiť pevnejším, pevným • zosilniť: hrádzu treba spevniť, zosilniť štrkomstužiťvystužiť (spevniť výstuhou, výstužou): (vy)stužiť banskú chodbutech. stvrdiť: stvrdiť oceľzoceliťkniž. zaoceliťotužiť: zoceliť, otužiť si telo cvičenímupevniťutužiť (týka sa obyč. abstraktných vecí): upevniť, utužiť dôveru, priateľstvovyškrobiť (spevniť škrobom): vyškrobiť golier


upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na sveteutužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzkyutvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienkeustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju mocstabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menukonsolidovaťskonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomerynormovať: normovanie jazyka

2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrďspevniť: spevniť breh kameňmiprichytiťzachytiťupnúťupäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkoustiahnuťstužiť: stužiť remienkyodb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovaťzafixovať: (za)fixovať zlomeninu rukyzakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dnouzemniť (pevne spojiť so zemou)


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať


zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniťposilniťzvýšiťzväčšiťupevniťutvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moczintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranuumocniťzmocniťvystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudbazostriť: zostriť triedny bojintenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranuspevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniťstužiťvystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spevniť, -í, -ia. rozk. -ni dok. (čo) urobiť pevným, pevnejším, zosilniť: s. si svalstvo telocvikom; s. látku podšívkou; s. pôdu porastom; spevnená cesta technicky lepšie vybudovaná; s. normy znížiť normy času al. zvýšiť normy výkonu; s. priateľstvo;

nedok. spevňovať, -uje, -ujú

|| spevniť sa stať sa pevným, pevnejším, zosilnieť, spevnieť: jeho svaly sa spevnili; jeho hlas sa spevnil;

nedok. spevňovať sa

spevniť dk čo urobiť niečo pevnejším, pevným, zosilniť niečo: ramená z wernú žyl sylu ohurneg (!) spewnené a wicwičené (PT 1778); fortificare: posyliti, vpewniti, zpewniti (PD 18. st); -ovať ndk: confirmare: vpewňowati et zpewňowati (PD 18. st); spevniť sa stať sa pevnejším, zosilnieť: když se rana w srdcy spewňi z ňeporádneg laski (GV 1755) zakorení sa; -ovať sa: začali se udi geho (muža) spewnowati (VP 1764)

spewňiť spewňiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu