Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

späť prísl.

1. na pôv. miesto al. do pôv. stavu, naspäť, nazad, spiatky: položiť knihu s., ísť ta a s., cesta s.

2. do minulosti: vrátiť sa o rok s.

● to je krok s. návrat k horšiemu

spať spí spia nedok.

1. zotrvať v spánku: s. tvrdo, zle, s. na boku, dať deti s.; dobre sa mi s-lo

2. počas spánku byť uložený: s. na gauči, s. pod holým nebom

3. expr. súložiť: s. s niekým; s-li spolu

● expr.: s. ako zabitý, ako poleno tuho; s. ako v oleji dobre; s. ako myš (na vreci) čujno; spí, akoby ho bol do vody hodil tvrdo; s. spánkom spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy; chodiť s. so sliepkami včas; kniž. s. na → vavrínoch; expr. čert nikdy nespí treba rátať s nepríjemnosťami; žart. keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemôže robiť zle;

nedok. spávať -a

● expr. duša chodí doňho s. je slabý, chorý

späť prísl.

spať spí spia spi! spal spiac spiaci spanie/spatie nedok.

späť sa, zopne sa, zopnú sa, späl sa dok. bás. vzopäť sa, vzopnúť sa: Vyskočila potvora a späla sa dohora. (Chal.) Kone späli sa. (Vaj.) Hady sa hor’ späli. (Botto)

spať, spí, spia, spal, spiaci, rozk. spi nedok.

1. zotrvávať v spánku, odpočívať v stave, v ktorom sú činnosť vedomia a životné pochody a prejavy znížené na minimum: s. 8 hodín denne; ísť, zberať sa s.; sladko, chutno, tvrdo, tuho, zle, nepokojne s.; s. zdravým spánkom; s. na boku, na bruchu, naznak; s. na posteli, pod holým nebom; kôň spí postojačky; V hoteli Kastalia sme spali iba jednu noc. (Bedn.); s. až do (bieleho) rána; uložiť deti s.; dieťa sa pýta s.; Dobre spi, spite! prianie tomu, kto ide spať; neos. dobre sa mi spalo dobre som spal; Spi v pokoji! nápis, ktorý sa dáva na pomník nad hrobom; pren. s. (svoj) večný sen, s. v hrobe, v zemi byť mŕtvy, pochovaný; s. spánkom spravodlivých a) pokojne, bezstarostne; b) o mŕtvom; Kto spí, nehreší (prísl.) nemá príležitosť robiť zle; pren. príroda spí, zvieratá spia svoj zimný spánok má (majú) obdobie zníženej životnosti; pren. mesto spí v noci odpočíva;

pren. neprejavovať činnosť, byť v pasivite: Miestna skupina mládeže pracovala, kým ju viedla agilná učiteľka. Teraz dužická mládež spí. (Tat.) Komunisti nespia, robí sa revolučný výbor. (Krno); pren. Nerobil si z toho nič, lebo svedomie spalo (Taj.) netrápilo ho, bolo otupené; vyzerá, chodí akoby spal o človeku, ktorý je zamyslený, roztržitý ap.; spí ako dieťa dobre, sladko

● hovor.: spí ako zabitý, zarezaný, podrezaný, ako drevo, poleno, bunda, ako dudok, ako syseľ veľmi tvrdo, tuho; spí ako v oleji, ako v mlieku, ako v nebi dobre, sladko; spal, akoby ho do vody hodil dobre, tuho; s. ako myš na (vo) vreci, ako zajac (pri ceste) čujno, ľahko sa budiť; s. na pol oka len povrchne, nie hlboko; s. s otvorenými očami čujno; kade chodí, tade spí je veľmi. unavený, ospalý; spí postojačky je veľmi unavený, ospalý; chodiť s. so sliepkami, s kurami skoro, ešte za svetla; to (niečo) mu nedá spať niečo ho znepokojuje; preto on bude dobre s. to ho netrápi, neznepokojuje; kniž. s. na vavrínoch uspokojiť sa s dosiahnutým úspechom; expr. čert (nikdy) nespí vždy sa môže stať niečo zlé, nepríjemné; žart. keď spi, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle;

2. hovor. expr. (s kým) mať pohlavný styk s niekým;

opak. spávať

späť¹ prísl. na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu, nazad, naspäť, spiatky: ísť, vrátiť sa s.; položiť niečo s.; cesta s.; vrátiť niečo s. (napr. poštou); vrátiť sa o 100 rokov s. (napr. v spôsobe myslenia); Ani o krok späť! (Štítn.) Hneď by som bol otázku najradšej stiahol späť (Tomašč.) odvolal, ľutoval som, že som ju vyslovil. Pardon! Beriem späť (Jaš.) odvolávam, ruším, čo som predtým povedal; práv. vziať s. obžalobu odvolať

● to je krok s. návrat k minulosti, k niečomu horšiemu; spaľovať mosty späť (Lajč.) znemožňovať si návrat

späť² p. zopäť, zopnúť

spávať, -a, -ajú nedok.

1. často, obyčajne niekde spať: spávam v tejto izbe; V bielej postieľke spáva nevinným snom. (Vaj.) U nej sa hráva, u nej jedáva a neraz i spáva. (Ráz.-Mart.); dobre, zle spáva

● expr. do neho chodí už len duša s. je celkom zoslabnutý, vyčerpaný, veľmi zle vyzerá; Kto spáva v peci, nazdá sa, že všetci (prísl.) človek často posudzuje iných podľa seba.

2. hovor. expr. (s kým) udržovať pohlavný styk: Netúžil sa s ňou vyspať, keďže spával s inou ženou. (Tat.);

dok. spať

spátkem, spátkom, spátky p. späť

spat m lat/nem geol minerál, zložitý kremičitan, kt. je ako nerast najčastejšou zložkou hornín, živec: postiharom fl 1 den 50, od spatov f 0 den 44; od spatow, fizerowanj, natahowanj dal (ORAVA 1654); ( 1667)

spať ndk
1. kde, ako zotrvávať v spánku, op bdieť: kdi sem na pokogi ležel a spal, od welikeho kriku sem se zbudil; chod spat, nebo si sa opil (VLKANOVÁ 1643); spi má Růže premilá, o, Perlička predrahá (CC 1655); tedi esstye fatens ze swogim chlapczom nyespali (KRUPINA 1722); otvor se, patri, me serdtzo, chto v jeslyoch spi tak pokorno? (HPS 1752);
x. pren štěstí každý človek každého dne čeká, jak rak na mnohých nohách nic se neponáhla, neštestí pak s nami spí v jednej posteli (ASL 1740) je prítomné
L. zarmútili se wssecy nemudry srdcem. Spali sen swúg (KB 1757) boli mŕtvi; dormitandum non est: nema se spáti s pracami (KS 1763) uvažovať ustavične o práci; s. v hriechoch (a neprávostiach), v prachu hriechov (a neprávostí), v prachu zeme náb oplývať, prekypovať hriešnosťou: kteri (ľudia) spy w prachu zeme, kteri prwe musegi wstati (TC 1631); nebydlite a nespite w prachu hrjchúw a neprawostj (MP 1718); hrissny človeče, ktery spiss w hrichoch a w neprawostach (MS 1758)
F. ale ja zvyknut jsa jedným uchem spáti (ASL ( 1781)) čujne, ľahko; s. na obidve (obe) uši, ako nemecká myš (potkan) veľmi tvrdo, tuho, celú noc: in ante diem XV, calendas: na obě ussy spáti; tota nocte dormivi: gako německá mjss neb potkan spáti (WU 1750); oni mezitím bezpečňe na obidwe uši spágíc (BN 1790)
2. s kým mať pohlavný styk s niekým: pod won, besste kurwa, czo sy my dom rabowala z hayduchi a spal s tebow Baczyna (TURIEC 1617); žebi on z Orteynu ljhal a spal a že mu powolna byla (SLAVOŠKA 1667); vibil on (muž) mne s tatarem, ze sem spala s kaprelem (KC 1791 st); spávať ndk
1. k 1: kupcowe ffragmarkj, w hostincoch krczmarky nemagj dluho spawat (BV 1652); kdo horeznak spawa a ljha, morou obtizen bjwa (KoB 1666); ked biwala Kozyarka Rozina u neho na hospode, že spawala na warsstate (KRUPINA 1716); (Katarína) zridka prez dwe hodini spáwala, kdiž ležala na nagtwrdsség posteli (BlR 18. st)
2. s kým udržovať pohlavný styk s niekým: s tuže predepsanu Annu ginssy kterykolwek muzkeho aneb mladenskeho pohlawia paholek zly skutek czinil, s nu lyhal aneb spawal (TURIEC 1677); (svedkyňa) wiznala, že Gurik Ykssj spawa z dieukou služobnou (P. ĽUPČA 1691); synowé (Héliho) byli spáwali z ženama, které byli prenocowali pri dwerách stánka; (Abizaj) byla dewečka wélmy pekná a spáwala s králem (KB 1757)
L. exocoetus: nespawágjcy doma (KS 1763) záletník

spát p. späť

späť¹ [spet, spát], spiatkom [spá-; -om, -em], spiatky [spá-], spiatok [-átek] prísl na pôvodné miesto al. do pôvodného stavu, naspäť, nazad: dava nam sve zboži obirati, takove zboži obirane kdy zpatkem nosime, nechce od nas prijimati (PAPRADNO 1673 LP); spatky na Illawu gduczimu (s. l. 1682); takowe wczelj ten ystj uradnik od pana fatensa zadal spatkom (NEMŠOVÁ 1690); wody geho (mora) odtekagi zpet zase s gečenim (:s zwukem:) hroznim (KoA 17. st); mladencowi, portassowi, kteri spatkom ze Strečna prissli, klobasa (dala sa) (ŽILINA 1714); panu apaticarowy za okulari poslal sem zl. 5 d 20, s kterych mi poslal spatky (P. BYSTRICA 1720); lowasom dwom p. služneho, gako chodil na pohreb p. Podhorskemu, j kdi spadkom ssli (ŽILINA 1722); retro: zpátek (ASl 1740); ale vás prisilím, bi jsťe vracaňí spádkem postrebali a váš psí štek vám spád do hrdla vklepem a zacvikujem (BR 1785); Ocskay utect musel, Šlik Levice spet obdržel; Lefelholz, slávny generál, kurucov spátkem zaháňal (ASL 18. st)

späť² p. zopnúť

spávať p. spať

spiatkom, spiatky, spiatok p. späť