Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spasiť dok.

1. kniž. vyslobodiť z ťažkého položenia, zachrániť: s-l ho pred skazou

2. náb. zaistiť spásu

3. expr. pomôcť, prospieť: tých pár dní ťa nes-í

expr. robiť o dušu s-enú a) horlivo b) rýchlo

// spasiť sa

1. expr. zachrániť sa: s. sa útekom

2. náb. dosiahnuť večný život

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spasiť ‑í ‑ia dok.; spasiť sa

spasiť sa -sí sa -sia sa spas sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


spasiť -sí -sia spas! -sil -siac -sený -senie dok.

pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

3. p. pripraviť 3, zbaviť1


spasiť 1. p. zachrániť 2. p. pomôcť 1 3. p. zabiť 1


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spasiť1, -í, -ia dok. (koho, čo) zachrániť od záhuby, nebezpečenstva, ohrozenia; v náboženskom chápaní zaistiť večnú spásu, blaženosť: Čo mi poradíš? — zúfalo sa ho chytal Gazovič, akoby práve on ho mal spasiť. (Laz.); kto pomôže a spasí (Jil.); Spasil ma ten človek a vytrhol z ťažkého nešťastia. (Stod.); tí, čo nás od smrti spasili (Jes.); Míťa bol prívržencom všetkých náuk chtiacich spasiť svet. (Jégé) Každý hľadel spasiť svoj život. (Kuk.) Spasený zajko závozom, hybaj! (Sládk.) zachránený. Miklúš sa potkol, padol na strnisko. Priesada bol spasený (Kuk.) zachránený; náb. s. duše; s. svet, s. ľudstvo

hovor. expr. o dušu spasenú (robiť niečo) horlivo, rýchle; na dušu spasenú zaverenie sa

|| spasiť sa zachrániť sa pred záhubou, nebezpečenstvom: s. sa útekom; Muchy nedolapil — spasila sa zavčasu. (Kuk.)


spasiť2, -í, -ia dok. hovor. expr. (čo, koho) zabiť, zbaviť života, odstrániť: [Martin] spasil hrdzavou puškou srnca alebo zajaca. (Hor.) Nedal by som krk na to, že on nespasil môjho kamaráta! (Urb.)

s. niekoho, niečo zo sveta zničiť, pokaziť, zahubiť

spasiť dk
1. náb koho, čo zachrániť človeka (jeho dušu) od večného zatratenia: že Syn cžloweka proto gest pryssiel na tento swet, aby hledal a spasil to, cžož bylo zahinulo (BAg 1585); ne skutkom sprawedlnosty, kterež bichom my cžinily, ale podle sweho milosrdenstwi spasil nas (TC 1631); spas nas, o, Gežissi, hrýssne (CC 1655); ten (Mesiáš) ma spasyti, wysloboditi, což melo zhynuti (PoP 1723-24); boske nemluwnatko neprisslo preto na tento swet, abi tebe trestalo, ale abi te spasilo (MS 1758)
2. náb čo zachrániť pred večným zatratením: kdo chce sám swu dussu spasiť, dobré čiňí syce (GV 1755); gakimi prostredkamy dussu wassu spasit bi ste mohly (MiK 18. st)
3. koho, čo odstrániť niekoho, niečo, zniesť zo života, zabiť niekoho: strčil ma ten gisti Ďuro na drewa a rekl: Diabli ty w matery, hned te tu spasim (PEZINOK 1656); neb se (Kristus Pán) pro nás narodil, aby smrt, hrjch, peklo, diabla spasil (KK 1709); -ovať ndk k 1: reč boži, která w pamětj zustáwa, ta spasuge, to gest zachraňuge od smrtj hrjchu (MP 1718); kdiž tehdi (Boh) to milugícimu seba slibuge, zretedlné gest, že dokonalá láska zakríwá mnozstwi hríchuw, čo slišali sme, to gest odpúšťa a hríšníka spasuge (BN 1796); spasiť sa náb zachrániť sa pred večným zatratením, získať spásu, blaženosť v nebi: kdo vziva gmeno Pana, spasi se; kdo uveri pokrsteni, spasi se (SS 18. st)

spasiť spasiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu