spasiť dok.
1. kniž. vyslobodiť z ťažkého položenia, zachrániť: s-l ho pred skazou
2. náb. zaistiť spásu
3. expr. pomôcť, prospieť: tých pár dní ťa nes-í
● expr. robiť o dušu s-enú a) horlivo b) rýchlo
// spasiť sa
1. expr. zachrániť sa: s. sa útekom
2. náb. dosiahnuť večný život
spasiť sa -sí sa -sia sa spas sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.
spasiť -sí -sia spas! -sil -siac -sený -senie dok.
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
spasiť 1. p. zachrániť 2. p. pomôcť 1 3. p. zabiť 1
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániť • hovor.: ratovať • zaratovať • zratovať • oratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhorším • kniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasí • uchrániť • ochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmi • pomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachráni • vyslobodiť • hovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia
spasiť1, -í, -ia dok. (koho, čo) zachrániť od záhuby, nebezpečenstva, ohrozenia; v náboženskom chápaní zaistiť večnú spásu, blaženosť: Čo mi poradíš? — zúfalo sa ho chytal Gazovič, akoby práve on ho mal spasiť. (Laz.); kto pomôže a spasí (Jil.); Spasil ma ten človek a vytrhol z ťažkého nešťastia. (Stod.); tí, čo nás od smrti spasili (Jes.); Míťa bol prívržencom všetkých náuk chtiacich spasiť svet. (Jégé) Každý hľadel spasiť svoj život. (Kuk.) Spasený zajko závozom, hybaj! (Sládk.) zachránený. Miklúš sa potkol, padol na strnisko. Priesada bol spasený (Kuk.) zachránený; náb. s. duše; s. svet, s. ľudstvo
● hovor. expr. o dušu spasenú (robiť niečo) horlivo, rýchle; na dušu spasenú zaverenie sa
|| spasiť sa zachrániť sa pred záhubou, nebezpečenstvom: s. sa útekom; Muchy nedolapil — spasila sa zavčasu. (Kuk.)
spasiť2, -í, -ia dok. hovor. expr. (čo, koho) zabiť, zbaviť života, odstrániť: [Martin] spasil hrdzavou puškou srnca alebo zajaca. (Hor.) Nedal by som krk na to, že on nespasil môjho kamaráta! (Urb.)
● s. niekoho, niečo zo sveta zničiť, pokaziť, zahubiť
spasiť dk 1. náb koho, čo zachrániť človeka (jeho dušu) od večného zatratenia: že Syn cžloweka proto gest pryssiel na tento swet, aby hledal a spasil to, cžož bylo zahinulo (BAg 1585); ne skutkom sprawedlnosty, kterež bichom my cžinily, ale podle sweho milosrdenstwi spasil nas (TC 1631); spas nas, o, Gežissi, hrýssne (CC 1655); ten (Mesiáš) ma spasyti, wysloboditi, což melo zhynuti (PoP 1723-24); boske nemluwnatko neprisslo preto na tento swet, abi tebe trestalo, ale abi te spasilo (MS 1758) 2. náb čo zachrániť pred večným zatratením: kdo chce sám swu dussu spasiť, dobré čiňí syce (GV 1755); gakimi prostredkamy dussu wassu spasit bi ste mohly (MiK 18. st) 3. koho, čo odstrániť niekoho, niečo, zniesť zo života, zabiť niekoho: strčil ma ten gisti Ďuro na drewa a rekl: Diabli ty w matery, hned te tu spasim (PEZINOK 1656); neb se (Kristus Pán) pro nás narodil, aby smrt, hrjch, peklo, diabla spasil (KK 1709); -ovať ndk k 1: reč boži, která w pamětj zustáwa, ta spasuge, to gest zachraňuge od smrtj hrjchu (MP 1718); kdiž tehdi (Boh) to milugícimu seba slibuge, zretedlné gest, že dokonalá láska zakríwá mnozstwi hríchuw, čo slišali sme, to gest odpúšťa a hríšníka spasuge (BN 1796); spasiť sa náb zachrániť sa pred večným zatratením, získať spásu, blaženosť v nebi: kdo vziva gmeno Pana, spasi se; kdo uveri pokrsteni, spasi se (SS 18. st)