spasenie1 s zbavenie trávy, porastu ap. pasením, vypasenie: Geho Milost poddanych swich k prawu strany s takoweho spaseny pohanky postawil (ILAVA 1632)
spasenie2 [-ie, -í] s
1. náb záchrana duše po smrti, vykúpenie: tu techda hodně z milym Panom Bohom se zmerugeme a hodnie na czestu spaseny se pryprawugeme (BAg 1585); nebo Pismo swate o wssech weczech muže tobe winaučiti, ktere ti wedieti mass o twem spaseni (TC 1631); Kryste, králi, Pane milý, buď nám wssem hrýssnim spaseňy (CC 1655); kdo mu mrcha peniz da, že by mu ta welebna swatost nesluzila k spasenj, ale k zatraceny (ŠTÍTNIK 1700); véra jeszt pevné szpoznányé szpasenyá (MCa 1750)
L. s. duše, dušné, večné s. spása duše: co Geho Jasnost Cysarska w tegto kragine uložila a w čem k spaseny wečznemu dochazetj dauffame (VYHNE ( 1686)); podla sweho dobreho swedomja a dussneho spasenya takowy hnog spolu y z wywezenym musy ssaczowat (BOLEŠOV 1735); protoss, ó, človeče hriessny, napominam te pre spaseni dusse tweg (MS 1758); človečie, ľudské s., s. ľudského pokolenia spása ľudí (a ich duší): vítaj, svaté božie čelo, jakž si na svatém krížu pnelo pro človiěčie spasenie (ASL 14. st); tento den ani sem se nemohl nasjtit sladkostí prediwnú, pozorugjce wysokost tweg raddy nad spasenjm lidského pokolenj (SlK 1766-80); ale neprítel hlavný spaseňá lidského, ďábel, i nábožný tento mišlenek k zlému privédel (BR 1785)
2. Spasiteľ: v serdtzu szvém se radugme, tsom Kristus nám narodzél se, naso drahé Szpasenyé (HPS 1752)