spanilý príd. kniž. veľmi pekný a jemný: s. úsmev, s-á nevesta;
spanilo, spanile prísl.;
spanilosť -i ž.
spanilý -lá -lé 2. st. -lejší príd.
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
spanilý p. pekný 1, krásny 1
spanilý príd. kniž. jemne, ušľachtilo krásny, pôvabný (zastar. i ako oslovenie dievčat, napr. v listoch ap.): s-á panna (Záb.); mladá, spanilá žena (Vans.); Hron, rieka moja spanilá (Žáry); motýľov roj spanilý (Hviezd.); Neviem, spanilá slečna, s kým mám šťastie. (Pal.);
spanile/-o prísl.: spanilosť, -ti ž.
spanilý príd 1. (o človekovi) mravne vyhovujúci; poriadny, príkladný, čestný, šľachetný: stvořil tě Buoh velmi spanilého k své vší poctivosti (RL 1571); spanilá labuť, odejmáš mi všeckú chuť (ASL 1603-04); tak Panna spaňilá, Krysta porodila (CC 1655); člowek obraz ten bosky, krasny a spanily, ku kteremu na počatku stworeny bil skrzewa hrich pospatil (MS 1758); k tebe sme pribehli, o, dětatko premile, spanile gezúlatko (Pas 18. st) 2. vyhovujúci kvalitou (chuťou), vhodný pre daný účel; výborný, hodnotný, kvalitný: boragowy kwet spanily w gjdle se vzjwati může (MT 17. st); nikdy malar tak spaňily obras nemaluge, gako ge panna, ktera sy pannenstwi waruge (GŠ 1758); splendidus: spanily, wzácny (KS 1763); Sswajcerská krajna má sýce dobré, spanilé owce (VOv 1779) 3. veľmi pekný, jemný; milý: kvitku múj spanily, fíku odladilý; no, ber každý príklad, jak ten svet klame rád, krása, spanilá múdrost pred ním nemúž obstát! (ASL 1603-04; 1687); kdy geg spanieliegssi obličeg z ginych mnohich negprwnegssich panen wybral (s. l. 1688 E); že byla Rachel krásneg twári a spanjleho pohlednutj (MP 1718); neb tvúj spanilý obličej zaslúžil by ješte vícej (PV 18. st) 4. prinášajúci úžitok; užitočný, prospešný: my (kresťania) na tento nass ostatny cyl zapomjname, každy den pod tym spanilym nebem chodjme, hledime na nebe (SJ 18. st); a takowe kroky su kroky pekne, spanile, chwalitebne, Bohu mile (WS 18. st) 5. spĺňajúci isté predstavy, pokročilý: obraz spanilym wekem obdareného kneza uhlydám (MaS 1776); subst s. m kto je mravne bezúhonný: nebudu se rozlučowat sspatňi od spaňilych (GŠ 1758); -e prísl 1. k 3: medowe prowazky prewlacžuge, t. g. spanilé mluwy (SiN 1678); amoene: vťeššeně, vsslechtile, zpanile; elegans: spanile (PD 18. st); 2. k 4: komu twá čest prýtomná byťi ráči, spaňile kráči (CC 1655); -osť ž 1. mravnosť: tvá krása, cnost, spanilost činí mi velkú žalost (ASL 1603-04); nekteremu dal wedle tiela spanilost, zmužilost, čerstwost, zdrawy, gjnemu statky (SLK 1641-57); než w nebi nic nenj, co by sskodilo a k trapenj bylo, wsse radneg gest k radosti, vžitku a vtessenj pro swu krasu a spanilost (LKa 1736); tuto gsem milowal a wihledawal od mladosti meg, hledal gsem gu za newestu sobe wziti a milownik učinen gsem krasi a spanilosti geg (MS 1749) 2. krása: radneg bych bol sspatny w twáry, bez wsseckeg milosti, nežli bych mal pre spaňilost wstúpitťi do zlost (GV 1755); spaňilost mesta, kterú si wiďel, wzbudila w twem srdci chťiwosť i wisokomislnosť a spokognosť i ukontentowáňí wiwrhla (DS 1795) 3. jemnosť, mäkkosť: král sám widjce krásu a spanilost obličege geho a weliku ostromislnost, nadowssecko geg wážil (VP 1764); (Telemach) naklonen gest na ženskú mekost a spanilost (PT 1778) 4. vhodnosť, súcosť, kvalita: letňiho času zdarnost, krása, vsslechťilost gestit toliko twárnost y samá spaňilost (CC 1655); zem dal pod moc a wladu suchoty, ktera kdiž descuw nema, wssetku swogu krasu, spanilost trati, schne, owadne (CF 18. st)