špak -a m. subšt. ohorok cigarety; špaček -čka m.
1. zdrob. k špak
2. špak
špak -ka pl. N -ky, špaček, špačok -čka pl. N -čky m. subšt.
špak p. ohorok
spak prísl. i predl. s 2. p. zastar. naopak: spak vyvrátená dlaň (Lask.) smerom von; Čosi spak ruky hádzali za seba (Urb.) spakruky.
špak1, správ. škorec
špak2, -u m. niž. hovor. ohorok
spak prísl naopak, dozadu: nocznu hodinu vkrutne spak rucze zwazaly, a tak na zamek Trenczyn poslaly (TRENČÍN 1583)
špaček, špak m zool škorec obyčajný Sturnus vulgaris: sturnus: sspaček, sspak (VTL 1679); sspaček (:sskorec:), straka y kawka učij se lidskú reč mlúwjti (OP 1685); špacy stadne, ale bez radu letagj (KoA 17. st); sturnus: spacek (LC 1707); par yarabicz, den 16, sspaki, cwičeli, drozdi, den 21 (ŽILINA 1722); špačkov príd privl: turdatium: sspačkowé aneb kwjcalowé mjsto (KS 1763)
špak p. špaček