Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

spadnúť -e -ú -dol dok.

1. padnúť (význ. 1): s. z rebríka, zo stromu, z koňa; s. na rovné nohy; hovor. s. na nos dolu tvárou

2. (o daždi, snehu ap.) napadnúť (význ. 1): s-l prvý sneh, s-té zrážky

3. klesnúť (význ. 1), padnúť: hlava mu s-la na plecia; opona s-la i pren. je koniec; očká na svetri s-li uvoľnili sa porušením úpletu

4. rozpadnúť sa, zrútiť sa: s-la nám strecha, chalupa na s-tie

● expr.: čo z neba, z duba, z hrušky, z mesiaca s-l? je taký nevedomý, neinformovaný? div že z → nôh nes-l, skoro z → nôh s-l; srdce mu s-lo za → sáru; s-l mu → kameň zo srdca; koruna by mu nespadla z hlavy nestratil by vážnosť, dôstojnosť ap.; ťarcha, únava, starosť mu s-la z pliec veľmi sa mu uľavilo; nikto učený z neba nes-l každý sa musí učiť; → jablko nes-e ďaleko od stromu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

spadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu • spadnúť • padnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietky • expr.: odletieť • odfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastka • odpadať • poodpadávať • poodpádať • poodpadúvať • expr.: poodletovať • poodpadať • poodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocie • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: omietka odkväcla na zem

2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyť • nekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonala • vystať: návštevy museli vystať

3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

zosunúť sa kĺzavým pohybom, sunutím sa dostať dolu • zosuť sa • zosypať sa: štrk sa z auta zosunul, zosul, zosypal • expr.: zošustnúť sa • zomlieť sa: podmytá skala sa zošustla, zomlela do vody • zošinúť sa: mäkko sa zošinie z koňa • hovor. zviezť sa: klobúk sa mu zviezol z hlavy • zošuchnúť sa • zošmyknúť sa • skĺznuť sa • spustiť sa: dieťa sa šikovne zošuchlo zo stoličky; spustila sa na nás lavína • zrútiť sa • spadnúť • padnúť (uvoľniť sa a prudko klesnúť na zem): podťatý strom sa zrútil, (s)padol priamo na zaparkované autá • zried. zosutiť sa (Rázus) • hovor. expr. zošudiť sa (Karvaš)

zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť sa • vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávu • zrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážku • padnúť • spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličky • klesnúť: klesnúť ako podťatý • zložiť sa • zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zem • sklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zem • expr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gauč • expr.: skydnúť sa • skydať sa • sterigať sa • steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečený • zavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalila • expr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechy • poľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

p. aj spadnúť

2. porov. zvaliť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

padať, -á, -ajú nedok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal

● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;

3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;

4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)

5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva

● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);

6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne

● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;

7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)

8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)

● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;

9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;

10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.

11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;

12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)

13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);

opak. padávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;

k 1 i spadnúť;

k 11 i upadnúť

spadnúť, -ne, -nú, -dol, spadnutý dok.

1. následkom gravitácie, voľným pádom, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť z vyššej polohy do nižšej, na zem, dolu, padnúť: kniha spadla zo stola na zem; dieťa spadlo do mláky; jablko spadlo zo stromu; klobúk mu spadol až na oči; s. z rebríka, s. z koňa; Spadol dolu tvárou. (Bedn.); s. na rovné nohy; Musela sa opierať o stenu, aby nespadla z nôh, ktoré už boli celé boľavé. (Tomašč.) Vezme zo stola rezanec, čo spadol z vidličky. (Tim.); opona spadla spustili ju na konci dejstva, predstavenia; sadza mi spadla do oka; hovor. s. na nos dolu tvárou; pren. putá, okovy spadli prišlo oslobodenie z útlaku; Dobre nespadla od ľaku. (Tim.); skoro z nôh spadol, dobre (že) z nôh nespadol (napr. od veľkého ľaku, údivu, prekvapenia) veľmi sa zľakol, zadivil, prekvapil; únava na spadnutie (Tat.) veľká

● Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa často obrátia proti svojmu pôvodcovi. Jablko nespadne ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov. Učený nikto z neba nespadol (prísl.) každý sa musí učiť, získavať skúsenosti. Hore hľadel, spadol do jamy (prísl.) o pýche a jej páde. Na Červenom námestí nemá kde jablko spadnúť (Jes-á) je tam veľa ľudí; niž. hovor. spadlo mu srdce do nohavíc (za sáru) stratil odvahu, dostal strach; Mal malú dušičku, ale teraz mu aj ten kúsok spadol do nohavíc. (Hor.); spadla z neho, spadla mu z. krku, z pliec ťarcha, starosť, tieseň, spadol mu kameň so srdca, akoby mu bol kameň, balvan zo srdca spadol veľmi sa mu uľavilo, uľahčilo, zbavil sa tiesne, starostí ap.; spadlo mu beľmo z očí, spadli mu šupiny z oči prestal byť zaslepený, vidí veci reálne; Detstvo z neho spadlo (Heč.) razom prestal byť dieťaťom; hovor. expr. Čo si z neba (z mesiaca, z hrušky, z buka, z duba, z klina) spadol? Čo si hlúpy? Taký si nevedomý, neinformovaný? Mne je, ako čo by z duba spadol, ja vám nerozumiem. (Kal.) Čo ma učíš? Nepoznám tamojšie zvyky? Čo som z mesiaca spadla? (Laz.) myslíš, že som hlúpa, že nič neviem?; hovor. expr. Akoby bol z neba spadol neočakávane, nečakane sa objavil. Oddýchol si, ako čo by bol z duba spadol (Kal.) zhlboka a nahlas; hovor. expr. Čo si na hlavu spadol? si taký hlúpy? Bojí sa, že mu koruna z hlavy spadne že stratí vážnosť, že sa poníži. Nič nespadne samo z neba (do lona) všetko si treba zaslúžiť, vybojovať ap., nič nie je bez námahy. Nielen čakať, že nám táto budúcnosť z neba spadne — treba sa usilovať i pomáhať trošku. (Pláv.) Bojoval za bohatstvo, ktoré mu nečakane spadlo do lona (Min.) ktoré získal ľahko, bez námahy.

2. (o daždi, o rose, o snehu) spŕchnuť, napadať: Spadli dažde na dolinu. (J. Kráľ) Rosa ešte nespadla. (Min.) Prechodili dni i týždne, spadol prvý sniežik. (Hor.); množstvo spadnutých zrážok;

3. dostať sa do nižšej polohy, poklesnúť, klesnúť, ovisnúť: Brada mu spadla na kravatu. (Jes.) Telo sa zakolísalo, hlava spadla na prsia a bolo po všetkom. (Min.) Všetci mali ústa rozďavené, pretože mali sánky spadnuté. (Záb.); hovor. spadli mu mandle (Jégé) opuchli, zdurili sa; Tento [vôl] má chvost spadnutý (Kuk.) nepekne mu visí. Zakľaje studni so spadnutou vodou (Heč.) nefungujúcej, nemajúcej dostatočný vztlak; hovor. očko na pančuche mi spadlo pustilo sa po porušení pleteniny;

4. zrútiť sa, rozsypať sa, popadať na hromadu: dom na spadnutie starý, ktorý sa skoro zrúti; Chalupa mi spadnúť ide. (Tim.) Čo, keď taká strecha spadne? (Bedn.); pren. Starý svet dozrel, zhnil a spadol na hŕbu (Mor.) prestal existovať, zanikol.

5. zastar. (z čoho, na čom) stratiť na hodnote, na váhe, na intenzite: s. z váhy, na váhe schudnúť; Moja Marka spadla z váhy od hladu. (Greg.) Už spadla tá Mara z tej podivnej krásy. (J. Kráľ); tovar spadol na cene zlacnel, stratil hodnotu;

6. zried. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou); zahynúť, padnúť (v boji, vo vojne): Spadol vám [syn] vo vojne? (Jil.) Spadne ti statok, nevládzeš poplatiť (Taj.) pohynie, zdochne;

nedok. k 1-4 padať

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

spadnúť, spasť dk
1. klesnúť na zem (vplyvom gravitácie): Syrancžyn Ssteffan w tanczy dal policžek nebosstikowi Filowi Batowskemu, až mu klobuk z hlawi spadol (DOBRAŠOV 1643); murarowy Hanesowy, ktery z meskeho muru byl spadol, dano na pomocz barbiera fl 3 (ZVOLEN 1651); bez pričzini ho dobil, kedi kobila zpadla pod uradnikom (JASENICA 1704); portae repagula ceciderunt: spadli na brane zawori (LD 18. st) spustili ich
L. kdi urad na gineho spadne (JABLONKA 1670 adm) (o inštalácii do funkcie); takowa pak causa geho aby dolu spadla (BÁNOVCE n. B. 1711 práv) súdny spor bol prerušený, skončený
F. spadla mu hrjanka do popela (SiN 1678) zmýliť sa v tom, prísť o to, do čoho vkladal nádej; on nic nemuže robit, nebo gemu cosy na patu spadlo (AP 1771) (o problémoch, ťažkostiach); barz hliboki dol pod insoho kopal a szpadnúl szám do nyoho (DŽ 1752) (o nežičlivosti); ten blahoslaweny člowek, kto ňespadel w rečy, to wždy mluwil w žiwobiti, čo mluwiti swedči (GV 1755) (o pravdovravnosti); začňem tak, kterák Waša Mnohowelebnosť, gako bich toťižto ze stogícího wiše fári duba spadel (BA 1789) (o prekvapení al. neinformovanosti); spadla z višne, videli sme (PV 18. st) (o prekvapení); lupiny (a nečisté okuliare), šupiny z očí spadli komu spoznal, zistil pravdu: Bože, oswet zawedene, aby spadli lupinj a nečiste okuliare z očj a prohledli (TP 1691); tam potom když ssupiný z očj nassjch zpadnau (StN 1785)
2. (o daždi, rose, snehu a i.) spŕchnuť, napadať: ponewacs tak welike snehy spadly (PRÍBOVCE 1565 KL); w tú gesen y celú zymu žáden sňeh nebyl spadol u nás w Liptowe y w Orawe, w Turcy y we Spissy (P. ĽUPČA 1574 E); kdy prywal spadol, že tade woda gide dolu cestamj (D. JASENO 1668); zburil se wetr a spadl desst weliky na zem (KT 1753); a z techto oblakuw prediwne weliký kamenec spadol (P. ĽUPČA 1788 E); zadne zelinj, trawj nerostu, dokut dest nespada (Káz 18. st)
3. dostať sa do nižšej polohy, klesnúť: kdy žene matka gest ranená aneb žiwot spadol (RT 17. st); honore dejici: z weliké cti spadnuti (WU 1750); alye jak si predo mnu szkrél szvú tvár, barz smi se nasztrasél, hnyed do dwogengá smi szpadnól (DŽ 1752)
4. stratiť zvislú, vzpriamenú polohu: spadel z noch swych a nemohel pred nim stati prosty (GŠ 1758)
5. popadať na hromadu, rozsypať sa, zrútiť sa: gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj stranky spolecznjmi nakladkj opatrowatj bilj powinnj (TRENČÍN 1589); na gruntu a placy na tomze nassom ureku ocouskom stawy spadly a spustly (L. MIKULÁŠ 1673); s timto zemetresenim wčilegssim neiwice kosteluw dule spadlo (KT 1753); na reparowanj murowanjch dwuch stien pry mline nassem meskem, ktere na hromadu w kratkem czase by bily spadly (S. ĽUPČA 1787)
6. práv na koho prejsť, dostať sa ako dedičstvo do vlastníctva niekoho: aby wes Vdicze na swerchu psaneho pana Iana Podmaniczkeho spadla a na geho potomky (P. BYSTRICA 1493 SČL); aby ten wystawok spadol na potomky Petra Woskarowy (L. TRNOVEC 1536); abi ta czastka spadla ma matier gieho a zatim potem ma spasti na manzela gieg (BÁNOVCE n. B. 1609); abij ty penize anebo y tez dom geg wlastny ne na gineho, ale na Catherinu Sswagdlenowu, dczeru, spadalo (ŽILINA 1619); gestlize bi bez potomkou zemrel, ma spast (štvrť) na geho očima (SLIAČE 1623); dum rodičowsky, ktery po smrty otce spad na tichto dwuch sinow (P. ĽUPČA 1701)
7. stratiť na hodnote, na cene: rimské (!), které ssli p. grossos 17 1/2, na 15 gross. spadli (P. ĽUPČA 1696 E); z dewyet zlatich polowicza esstye spadnye dolu (KRUPINA 1737);
x. pren wssecka sláwa geho gako kwět spadá (KO 1782)
8. zahynúť, zomrieť, voj padnúť: čo se doticze strani chírou, nemáme inssieho, krome že Hajstrovích spadlo 2000 ludu (B. BYSTRICA 1704 E); w gedneg bytce deset tisyc spadlo nekdy (KrP 1760)
9. schudobnieť: jam vix locus est in sentina: z welikého stawu welmy dolú sme spadli (KS 1763); čy si mel sskodi od ohne a wodi a čy si spadl? (UD 1775)
10. stratiť na intenzite, sile, zoslabnúť, oslabiť účinok niečoho: mawaly ti hawjara gedenact ofiery, ale gak spadly handle y offeri skapali (PONIKY 1647 E); druhy den s tich dnj patnacty morska woda ma spadnutj (PoP 1723-24) opadnúť, ustúpiť; hnew nech ťi spádá z slúncem spádagícím (BE 1794); a když (var oleja) spadne aneb posadne, zase se muže (olej) k ohnu pristawit (LR8 18. st)
11. (o chorobe) prestať pôsobiť, ustúpiť: yhned s ňeho malomocenstwy spadlo a plně zdrawy zůstal (RW 1702); zaňedlho spadla všecka opuchlina a noha straťenú svú čerstvoť obdržala (BR 1785)
12. v čom, z čoho prestať, ochabnúť v nej. úsilí, stať sa vlažným k niečomu: uprimni mogi posluchači, prosim, nespadnite wy we wassich umisloch, gesli k wam matka boska neprichazi (MS 1749); čo tu guss činiti budess, Natália? Nespadáss ze sily? Nezmrtwugess z mdlobu? (PeP 1771)
13. stratiť na váhe, schudnúť: žiwot maljch djtek se naduje, udy wischnu, telo zpadne (HT 1760)
14. oddeliť sa a padnúť: kopito abi dolu spadlo (RG 18. st) odpadla chorá časť
15. náb konaním zlého ocitnúť sa, žiť v mravnej skaze, byť hriešny: mi v persem Adame do hréchu szpadlyi, i tak z lászki Pána Boha naveki vipadlyi; velykej do hanybi szpadlyi, chtori z Krisztom zhardzilyi; abi sme se nyebályi, v pokusenye nyeszpádlyi (HPS 1752)
16. náb byť vylúčený z účasti na božej milosti: prék jednej ovotzi nám zakazanej szpadlyi sme do zatratzenyá a bédi vselyakej (HPS 1752); zato zlé szpadnú nyeprátzelyi, alye mi hore vsztanyem (DŽ 1752)
17. na koho nepriaznivo zasiahnuť, postihnúť, doľahnúť na niekoho: Ráchel platse za szinami, szpádnól na nyú śály velyiki; odkely szpadla na tsloveka tá béda vselyaká (HPS 1752); ale kdiž ony (apoštoli) hotowili (jedlo), spadla náňho wytrženost mysli (KB 1756)
18. náb v koho zostúpením z neba nájsť príbytok, usídliť sa v niekom na znak milosti božej: když pak spadl w ne (učeníkov) Duch Swati, radowali sau se (KK 1709); -ovať ndk k 6: Yakub Remen wiplatil sswagra sweho Mikulasse Parra spolu z geho manželkow y wssech gegich potomkow z oczižny, ktera hledela a spaduwala na predgmenowaneho Mikulasse Para manželku Orssulu (P. ĽUPČA 1582)

spasť p. spadnúť

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
spadnúť spadnúť spadnúť se spadnúť se

Zvukové nahrávky niektorých slov

spadnúť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a spadol na zem ≈ et tomba sur le sol
bicykel spadol na zem ≈ vélo est tombé à terre
brat spadol z koňa ≈ frère tombe de cheval
majetok, čo mu spadol ≈ fortune, qui lui tombait
našťastie spadol na palubu ≈ tomba heureusement à bord
nesmie spadnúť ani byť ≈ ne doit tomber ou être
niečo spadne na hlavu ≈ quelque ferme sur la tête
spadol a rozbil sa ≈ tomba et se brisa
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

dostal šmyk a spadol ≈ dostal smyk a slítl
lajnách a spadne do ≈ kravincích a spadne do
parohoch a spadol do ≈ parozích a spadl do
som spadol z lietajúceho ≈ jsem spadl z létajícího
spadneš do priepasti a ≈ zřítíš do propasti a
Šimon spadol a zlomil ≈ Šimon spadl a zlomil
šmyk a spadol z ≈ smyk a slítl z
v parohoch a spadol ≈ v parozích a spadl
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a keď som spadla ≈ and when I fell
a okamžite spadol na ≈ and promptly fell on
a spadla do postele ≈ and fell into bed
a spadla som na ≈ and I fell on
a takmer spadol na ≈ and almost fell on
sily a takmer spadla ≈ strength and almost fell
som takmer spadol do ≈ I nearly fell into
že som takmer spadol ≈ that I nearly fell
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu