splniť, -í, -ia, rozk. splň dok. (čo) uskutočniť, vykonať niečo sľúbené, žiadané, určené, vyhovieť nejakej požiadavke: s. (daný) sľub, slovo, povinnosť, záväzok, rozkaz; s. niekomu žiadosť; s. nádeje, túžby; s. zmluvu; s. plánované úlohy, s. plán, normu, s. dodávky, kontingent; s. prísahu (Vaj.); Viac nasľuboval, ako vedel splniť. (Vaj.); s. jej vôľu (Tim.); s. očakávanie osvedčiť sa; voj. slang. s. streľbu normy zásahu pri strieľaní; s. svoje poslanie, svoj účel, svoju úlohu osvedčiť sa ako niečo užitočné, platné, mať predpokladaný výsledok: Školenie splnilo svoje poslanie. — V mozgu sa zrodila [myšlienka] a premenila sa v reč, aby splnila svoj účel. (Jil.); s. niečo (všetko) do (posledného) písmena, do poslednej bodky úplne, dôsledne;
nedok. spĺňať, -a, -ajú i splňovať, -uje, -ujú
|| splniť sa byť uskutočnený, vykonaný; stať sa skutkom: jeho sny, túžby, nádeje sa splnili; jeho predtucha, predpoveď sa splnila, jeho očakávanie sa splnilo; splnil sa jeho dávny sen; jeho slová sa splnili mal pravdu, nemýlil sa v predpovedi; Splnilo sa proroctvo moje. (Kal.) Všetko sa jej splnilo, čo chcela. (Tim.) Ak šípiš niečo zlého, to sa ti splní navlas (Kuk.) úplne. Už sa na ňom splnilo, ze sirota nevoľná, ale sebevoľná. (Kal.) O čom si netrúfal ani snívať, splnilo sa mu vrchovatou mierou. (Tat.); neos. „Veď vy budete zajtra inakší!“ prorokovala mu. A ako sa jej splnilo! (Kuk.) Čo svet šípil, verte lebo nie, ale splnilo sa. (Taj.);
nedok. spĺňať sa i splňovať sa