spútať -a, sputnať -á dok.
1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;
pren. rieka s-ná ľadom
2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom
3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;
nedok. spútavať -a, sputnávať -a
spútať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie, sputnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.
ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať • zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhov • podmaniť • podrobiť • podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinu • spútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človeka • posadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadol • zachvátiť • premôcť • preniknúť • prejať • zried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosť • nadísť • obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišiel • prepadnúť • popadnúť • zried. spopadnúť: (s)popadol ho strach • vlúdiť sa • vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do duše • expr. opantať: smútok ju opantal • zaľahnúť • doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti
2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť • potlačiť • opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosť • skrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnev • expr.: osedlať • zazubadliť • ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášne • zvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou
3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa • zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíri • osvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu
spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno • dať dokopy • dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkou • pospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájať • sceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhrady • zlúčiť • združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podniky • skombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farby • zastaráv. zliať: zliať kmene, národy • spáriť • popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárili • kombinovať: kombinovať rozličné metódy • zopäť • zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkom • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod
2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy • dať dovedna • dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje sily • zlúčiť • zviazať • združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilo • kniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámy • odb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatky • zomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje sily • spútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskou • zreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej
3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť • zblížiť • kniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmy • kniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie
4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľom • prepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedenie • preklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom
spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč • zviazať • poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať • zaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj ruky • poputnať • posputnávať (postupne) • opútať • oputnať (ruky, nohy)
2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
spútať, -a, -ajú i sputnať, -á, -ajú dok. (koho, čo)
1. dať do pút, putami obmedziť voľný pohyb, zviazať, poviazať: s. ruky, nohy niekomu; okovami, reťazami spútaný; Sputnaného v želiezkach doviedli ma na trenčiansku stanicu. (Jes.) Sputnajte ma, obeste ma! (Vaj.); pren. rieka je ľadom spútaná zamrznutá;
2. uviesť do tesnej spojitosti, závislosti, spojiť: byť láskou spútaný; Mater i syn spútaní sú navždy — nerozlučne. (Kuk.)
3. obmedziť vo voľnosti prejavu, ovládnuť; skrotiť: s. prírodné sily, živly, s. vojny; s. fantáziu niekoho; [City] sputnali jej celú bytnosť. (Kuk.) Životom sme spútaní. (Heč.); sputnaná túžba (Zúb.); Ducha nemožno sputnať múrmi. (Král.);
nedok. spútavať i sputnávať, -a, -ajú
spútať dk koho s čím dať do pút, poviazať niekoho: pren čo gest člowek gyneho, nežli wezen na tomto swete, kterého wsseliké nesstestj s retezmy sputalo (SJ 18. st) prenasleduje nešťastie