spôsobený [-ó-, -ú-] príd 1. urobený, pripravený, vykonaný: pryssel čas vťessený, prewelmi weselý, wssému lidu k spasený, Bohem spůsobeňý (CC 1655); z naglepssich kozlowich a baranich kožy spusobeni običegni zwazek ffarbenich a wirobenich (RADVAŇ 1702); mame se upewnity ze sprawedlnosty gak s pancirem a obuti se w strewice s kužj mrtwich spusobene (Le 1730); včil ale same šenky z domu tych su spusobene (SENICA 1732 LP); formatus: spúsobeny, stworeny; perpolita et ornata oratio: pekňe y ozdobňe spúsobená reč (KS 1763) 2. určený, ustanovený, predpísaný, upravený: k tomu žadny z mistrow nema slobody, aby w dome zabijal, než toliko v bitunku k tomu spusobenemu (CA 1615); wjno napog k obweselenj smutnjch spusobenj (KoB 1666); gakowekolwek powinnosti, gakžto mericze a ginše duchodki kostelne a fararske oddawna spusobene, ano y z dowolenim patronow k tomu naridzene, powinni su odezdawat (NITRA 1713); aby nas od všej terchy slawna deputacia osloboditi a spusobenych k dalšemu banskemu panováni a pracováni učiniti ráčila (BOCA 1771-72 LP) 3. spáchaný: člowek bíwá hnutý, gako spolu i k trestáňú na sebe hríchuw na winahrazeňj spúsobenég Bohu kriwdi (BN 1796)