spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou; veda s-á s praxou;
späto prísl.;
spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením
spätý -tá -té príd.
spätý 1. ktorý je spojený do celku (nejakým predmetom) • zopätý • zopnutý • zried. spiaty: vlasy späté, zopäté, zopnuté sponou; zopäté, zopnuté ruky; plášť na ňadrách spiaty (Hviezdoslav)
2. ktorý je s niekým al. s niečím pospájaný vnútornými väzbami, vzťahmi • spojený: byť silno spätý, spojený s rodiskom; meno spojené s tragickou udalosťou • spútaný • zviazaný • kniž. zomknutý: nerozlučne spútaní, zviazaní; bratia sú pevne zomknutí • zried. spiaty
spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätý • zried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiati • spútaný • zviazaný • kniž.: zomknutý • skĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté sily • spoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilím • expr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi
spätý (zried. i spiaty) príd.
1. spojený v celok, zopätý, zopnutý (napr. nejakým zariadením, pásom, sponou ap.): v šatách, až po hrdlo spätých čiernymi gombičkami (Vaj.); stará založila späté ruky (Taj.); plášť na ňadrách spiaty (Hviezd.);
2. tesne spojený, spútaný nejakým vnútorným vzťahom, tesne súvisiaci: byť navzájom (úzko, nerozlučne) s.; veda má byť úzko spätá so životom a praxou; Jerguš a Zuzka, detskou láskou spätí (Ondr.); Hlboké, živé sú korene, ktorými sú spätí s pôdou. (Laz.); láskou spiati (Ondr.); I sloboda je spiata viery pás. kou. (Vaj.);
spätosť, -ti ž. tesné spojenie, spojitosť, zväzok, obyč. vnútorný: úzka s. literatúry so životom; s. jazyka a myslenia; Spätosť spisovateľa so životom a borbou svojho ľudu. (Pláv.)
spiaty p. spätý