spása -y ž.
1. vyslobodenie z ťažkého položenia, záchrana: hľadať s-u (u niekoho); čakať ako na s-u netrpezlivo
2. náb. záchrana človeka, duše pre večný život, spasenie;
spásny príd.: s-a myšlienka
spása -sy ž.
spása p. záchrana 2
záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekciou • kniž. záchova: záchova života (Figuli)
2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v úteku • spása: hľadať u niekoho spásu • vykúpenie: smrť bola preňho vykúpením • pomoc: prísť niekomu na pomoc • hovor. rata: volať na ratu
spása, -y ž. záchrana, uniknutie z nejakého nebezpečenstva, nešťastia, ohrozenia, spasenie; v náboženskom chápaní spasenie duše po smrti: vidieť, hľadať v niečom, v niekom (svoju) s-u; Obetuje sa za spásu ľudských životov. (Jil.) (Deti) idú hľadať spásu k otcovi. (Ráz.-Mart.) Ako spásu prijal príchod vozára. (Zúb.); čakať na niečo ako na s-u netrpezlivo, túžobne; Náhli sa, akoby od toho závisela spása jeho duše (Chrob.) veľmi; trochu zastar. Nech mu pánboh dá večnú spásu (Jes.) hovorievajú veriaci ľudia pri spomienke na mŕtveho; Armáda spásy druh náboženskej spoločnosti, maloburžoázne sektárske hnutie, ktoré vzniklo v Amerike a ktoré je proti alkoholizmu a prostitúcii na podklade kresťanského zdokonalenia života; pren. bol pre ňu kotvou spásy, nádejou v zúfalstve (Min.) záchranou; náb. večná s., posmrtná s. duše