spájací príd. určený na spájanie, spojovací: s. prvok, podklad, steh; gram. s. výraz kt. má funkciu spojky (napr. opyt. zám.)
spájací -cia -cie príd.
spájací1, -ia, -ie príd. určený, slúžiaci na spájanie: s. materiál (napr. lepidlo)
spájací2 p. spájkovací
spájkovací, star. i spájací2, -ia, -ie príd. tech. slúžiaci, určený na spájkovanie: s-ia lampa; s-ie zariadenie