spáchaný príd 1. náb (o hriechu) kt. niekto vykonal (obyč. proti prikázaniam božím): abi tez pod slamenjmj wenczj w kostole od cirkwe za odpusstenj hrichu spachaneho zadali (ŽILINA 1623); nebo pokánj prawé, richlé činiti gest hrjchý spáchane litowati (SK 1697); vznawam, o, mug Gezjssy, ze moge spachane a tolikrate odpustene hrjchy byli tobe ti vkrutnj katowe (PI 1749); co obidwoge može geden toliko hriessnik pro geden hriech spachany na wssecku obcu, na wssecku čelatku uwesti (MS 1758) 2. (o priestupku) kt. sa uskutočnil proti právnym predpisom a normám: aby tak lepegj wiswetleno bjlo geho loterstwy a zle včzjnky spachane (ŽILINA 1643); prypadal termin strany nyektereg kradessy w czymyterj spachanych (P. ĽUPČA 1691); zalloba fiscalska proty Dorothyae Pavlovie J. s pričiny skrze nyu spachanych tyelesnich učinkuw (VELIČNÁ 1724); Hrics Jano a Laczkovics Eva po spáchaneg kradežj uskočili (L. TEPLÁ 1785) 3. kt. je prežitý a vyjavený: nezmerug twoge sstráffani ku spachaneg zlosti, než hled na osobu, gakeg ge prirodzenosti (GV 1755); ze sameho geho mlčenj a truchliweho obličege dopussteneg aneb spachaneg pochibi preswedčen gsem bil (PT 1796)