Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

spáchať -a dok.

1. vykonať (niečo zlé al. nedovolené), dopustiť sa: s. násilie, s. trestný čin, s. samovraždu, s-ná krivda; s. hriech

2. hovor. expr. vytvoriť (význ. 1), zostaviť: tie verše s-l priateľ; kto s-l ten program?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spáchať ‑a ‑ajú dok.

spáchať -cha -chajú (ne)spáchaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.

páchať pácha/ kniž. páše páchajú/ kniž. pášu (ne)páchaj/ kniž. (ne)páš! páchal páchajúc páchajúci páchaný páchanie nedok. (čo (na kom, na čom/voči komu, voči čomu)) ▶ vedome robiť niečo zlé, nedovolené voči niekomu, niečomu, dopúšťať sa niečoho zlého, nedovoleného, konať: p. zločiny, výtržnosti; p. ohavnosti, krutosti, zverstvá; p. násilie na ženách, na deťoch, na zvieratách; p. podvody s kreditnými kartami, na daniach; pácha nespravodlivosť voči chudobným; úmyselné páchanie zla; krivdy páchané na ľuďoch, na národoch; recidivisti páchajúci násilnú trestnú činnosť pobudnú za mrežami dlhšie; týmto konaním páchate priestupok voči občianskemu spolunažívaniu; kradnú, lúpia, znásilňujú, zabíjajú, pášu svinstvá [L. Ťažký]; Takéto typy potom nezvládnu životné situácie a páchajú samovraždy. [R. Sloboda]; Lena s Davidom v jeho detskej izbe za tenkými stenami nepáchali žiadne nemravnosti. [L. Piussi]; pren. závisť spôsobila rozbroj v nebi a medzi ľuďmi páše nevýslovné zlo je pôvodcom nedobrého □ páchať hriech (v kresťanskom zmysle) hrešiť, dobrovoľne al. z nedbanlivosti porušovať Božie prikázania ▷ dok.spáchať

dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchaťvykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sapopáchaťnapáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


spáchať p. urobiť 2, dopustiť sa


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

páchať, -a/-še, -ajú/-šú, rozk. páchaj/páš nedok. (čo) robiť niečo zlého: p. hriech , zločiny, ukrutnosti; p. niekomu (na niekom) krivdu; Bláznovstvá pášu, keď sú deťmi. (Smrek);

dok. spáchať


spáchať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čo na kom, na čom, proti komu, proti čomu) vykonať, urobiť, obyč. niečo zlé, nedovolené, dopustiť sa niečoho zlého: s. priestupok, trestný čin, zločin; s. samovraždu; s. krádež (Kuk.); s. škodu; s. vinu (Tim.); žena, ktorá túto chybu spáchala (Šolt.); s. ťažký omyl (Urb.); Mal pocit, že ho otec capne ako v detstve, keď čosi spáchal. (Gráf); nespravodlivosť, ktorú na nej spáchal (Jes.); bezuzdnosť krivdy, spáchanej na jej bezbrannosti (Gráf); V návale hnevu spáchal proti svojej žene surový prečin. (Vaj.) S kýmže si to spáchala? (Ráz.); cirk. s. hriech;

2. hovor. expr. (čo) urobiť, vykonať, vytvoriť: Naši páni pritom spáchali niekoľko nevinných vtipov. (Vans.) To isté spáchal i s druhým liečivom. (Kuk.) Na slávnostnej hostine spáchal zdravicu. (Vans.); s. hlúposť; Ako som len mohol takú koninu spáchať?! (Urb.)

spáchať dk
1. náb čo (o hriechu) prestúpiť prikázanie božie: by hrýchi kterýchžs nespáchal, sobe na ramená wzkládal (CC 1655); rowne tak winen gest smrti, gako by mnohe hrichý spachal (SK 1697); když twug rozkaz sem prestupil a mnoho zleho spachal (PoP 1723-24); Eva matka nassa ponegprw len pohledela na zakázane owotce, w tom sebe zaljbenj včinila, k tomu priwolila, a tak tessky hrjch spáchala (SJ 18. st)
L. sodomstvo, sodomský hriech s. vykonať pohlavnú zvrhlosť: gako ag w manželstwu postawený sodomstwj spáchaťi múžú (BN 1796); (syn) s matku tehotnu hrych sodomsky spachal (CF 18. st)
2. čo dopustiť sa niečoho (obyč. zlého) voči niekomu; práv vykonať niečo proti platným právnym predpisom a normám nej. spoločenstva: skrze wnuknuty zleho ducha ten skutek strany stareg Pekarkynych wecy gakož nerozumny sem spachal (B. ŠTIAVNICA 1600); pred S. mlowywal, ze za nou (Annou) chodj, nez abj s nou netczo zleho spachal, S. o tom nepowedal (BENICE 1677); (obvinení) z hajtmány zbogniczkimy na hraniczy w susedczkeg kragjne Polskeg rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); nekteri čym wic pestwa mužu čynit, tym ho wiceg čyňá, y s teho, čo nespáchali, chwáliťi se miňa (GV 1755); s kym by bola Anna Boczko telesny skutok spachala (DEMÄNOVÁ 18. st)
3. (o zlosti a i.) prejaviť sa nej. spôsobom: gak sy spachal ňegaku zlost ňekdy sam w tagnosti, nezgewug gu pritelowi z twogeg duwernosti (GV 1755)
4. (o poveternostných podmienkach) spôsobiť, narobiť, napáchať niečo: škoda, kteru by desč spachal, odwratity sa može (WT 1790)

spáchať spáchať

Zvukové nahrávky niektorých slov

spáchať: →speex →vorbis
premýšľal, že spáchať zločin réfléchissait que commettre un crime

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu