sorta, -y, sort ž.
1. odb. odroda, variácia úžitkovej rastliny umele vypestovaná, vyznačujúca sa úžitkovosťou, napr. kvalitou, plodnosťou ap.: s. hrušiek, fazule; ušľachtilá s.; včasná s.; letná, zimná s. jabĺk;
2. hovor. druh, typ; kvalita: Načapovali z každej sorty [vína]. (Žáry); najdrahšia sorta [cigariet] (Mňač.); ľudia tejto sorty (Jes-á); Rád mal kone, poznal ich sorty. (Jes-á); pren. Dočkáme aj my, kým vyplatíte všetkým. Nie sme nijaká extra sorta (Smrč.) výnimka;
sortový príd. k 1: s-é pokusy; s-é pletie;
sortove/-o prísl. čo sa týka sorty: s. jednotné semená