sokol -a mn. N a A -y m. dravý vták s úzkymi končistými krídlami, zool. Falco;
pren. expr. živ. mn. -i smelý, statný junák;
sokolica -e -líc ž.;
sokolí príd.: s. zrak bystrý;
sokolík -a m. zdrob.
sokolí L -ľom -lia I -ľou -lie príd.
sokolí p. sokol1
sokol1, -a, mn. č. -y m.
1. menší dravý vták, zool. s. sťahovavý (Falco peregrinus);
2. (mn. č. -i) expr. statný, smelý, udatný mládenec: Tvrdá žena tatranská odchováva sokolov. (Kuk.);
sokolí, -ia, -ie príd.: s-ie krídla; s-ie oči, s. zrak bystrý (-é);
sokolík1, -a, mn. č. -y (o vtákoch), -ci (o ľuďoch) m. zdrob. expr.;
sokolíček, -čka, mn. č. -čky/-čkovia m. zdrob. expr.