Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

sobáš -a m. úr. uzavretie manželstva; obrad pri tom: cirkevný, občiansky s.; ísť na s.

mať s. ženiť sa, vydávať sa;

sobášny príd.: s. obrad, s-a sieň; s. list doklad o sobáši;

sobášnosť -i ž. počet uzavretých manželstiev: pokles s-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sobáš ‑a m.; sobášny; sobášnosť ‑i ž.

sobáš -ša pl. N -še m.

-áš/150691±3647 36.67: substantíva m. neživ. N+A sg. 7742→10286
+1856
−1966
Mikuláš/2298→5056
+1592
−1696
sobáš/1825 guláš/1193→1215
+22
−14
lampáš/594 Lapáš/451 otčenáš/21→285
+65
−78
guľáš/196 rubáš/133 čardáš/107 mariáš/100 Otčenáš/476→82
+142
−82
paprikáš/63 oldomáš/54 (9/125)

/544547±4512 5.42: substantíva m. neživ. N+A sg. 18763→21468
+2046
−2125
Mikuláš/2298→5056
+1592
−1696
verš/2632 sobáš/1825 vankúš/1508 š/1387 guláš/1193→1215
+22
−14
Spiš/893 Krtíš/891 Šariš/616 lampáš/594 groš/515 Lapáš/451 Beňuš/67→334
+121
−114
(65/3550)

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


sobášiť sa podstupovať svadobný obrad • mať sobášuzavierať manželstvo: sobášili sa, mali sobáš, uzavierali manželstvo v Dóme sv. Martinasvadbiť samať svadbu (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu)

p. aj ženiť sa, porov. vydať sa 1


sobáš p. svadba


svadba súhrn obradov a úkonov pri vstupe do manželského stavu; svadobná hostina: svadba v kostole, na radnici; pozvať priateľov na svadbusobášuzavretie manželstva (úradný al. cirkevný akt manželskej zmluvy) • vydaj (vstup dievčaťa, ženy do manželstva): ponáhľať sa s vydajomženba (vstup muža do manželstva) • veselie (svadobná hostina): byť pozvaný na veselie


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvohovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlovziať sazobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangyhovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jarmať sobášmať svadbunár. dosvadbiť sa (Dobšinský)zastar. oddať sa

p. aj oženiť sa, vydať sa


ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvobrať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?mať svadbusvadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeňmať sobášsobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalofraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltárhovor. žart. vrabčiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sobáš, -a m. obrad uzavretia manželstva, svadobný obrad: cirkevný, civilný, občiansky s.; ísť na s.; vystrojiť s.;

sobášny príd.: s-e šaty, s. list; s-a obrúčka (Zúb.) snubný prsteň

sobáš m, sobášenie [-í] s uzavretie manželstva spojené s istým cirkevným obradom: y prissli (budúci manželia) tatam k nam, aby o sobass dorownalj s nami (R. BREZOVO 1596 E); Bože, uslyš tento múj hlas nyní žalostivý, aby dostal, sobe získal tú najmilenší, peknú Katuši ku sobáši (ASL 1603-04) priviedol pred oltár; ponewácz porod tento stal se po sobassy w sedmem mesiczy a ga sem ho (M. Svica) mnel w tem podezreny (LÁB 1691); (Matej) manželku swogu hnedky po sobassu newerne zanechal (PUKANEC 1788); abi sobášu nebilo bez trogég ohláški; ag k bezsláwnému sobášeňú w čas ten dowoleňj potrebné gest we wlasťi našeg (BN 1796)
L. potem kdiby se bezpolny (!) sobass pritreffil; prwe nežly by snadkem potwrdzeny, swatym sobassem spogeny byly a do stawu swatomanželskeho stupyly (TURANY 1675) cirkevným zväzkom; tohoto Janka dczeru bez wedomosty geho niekteremu mladenczy z Batowycz silow oddaly a sobass tež bez swedomy otcze w opilstwi uczinily (B. ŠTIAVNICA 1612) zosobášili ich; (Ondrej a Anna) poctiwim poradkem a sobassem do stawu manzelskeho wkročili (TISOVEC 1639) riadne sa vzali; na s. ísť, k s-u ísť, pristúpiť, mať s. uzavrieť/uzavierať manželstvo, (zo)sobášiť sa: stara Bohuss Martinowa, ked som sa ženil a mal som na sobass giti, nasilu my zamku na nohawyce chcela zanknut (KRUPINA 1716); mladoženik a mlada newesta magu se wedle narizeny cirkwy sw. katolickeg spowidati, welebnu swatost primaty, a tak potom k sobassu do chramu Pane čistym srdcem pristupity (KLÁŠTOR p. Z. 1724); žid ale mne toho piwa neustanowil na tu nedelu, na kteru sem ga mal mat sobass (BZINY 18. st); kdiž gide mladenec k sobassu, dag mu kusstek ocele nepotrebowaneg (HK 18. st); -ny príd
1. súvisiaci so sobášom: manželia prwný po sobassnem weselý rok (rodičov ctili) (PeP 1769)
2. určený na sobáš: za te penize mal bol (môj nebožtík pán) sprawity sobassno rucho Balay Anne ((ZVOLEN) 1610)
3. zosobášený, oddaný: ga tento mug statek wo Sswabu, totyz duom, mlyn, zahrady, luky, zeme a wsseczko gyne na dwore nechal mogeg manzelky sobassneg Vrethy a potom mogymu synu (D. VES 1568 KL)

Sobáš Sobáš
sobáš
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) sobáš
G (bez) sobáša
D (k) sobášu
A (vidím) sobáš
L (o) sobáši
I (so) sobášom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) sobáše
G (bez) sobášov
D (k) sobášom
A (vidím) sobáše
L (o) sobášoch
I (so) sobášmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

ide o tvoj sobáš il s'agit de ton mariage
môj sobáš so slečnou mon mariage avec mademoiselle
na sobáši grófa d au mariage du comte d'
ročných období, prázdnin, sobášov saisons, de vacances, de mariages
si žiadate ten sobáš vous désirez ce mariage
sobáš a materská dovolenka mariage et congés de maternité
sobáš, ktorý v myšlienkach mariage, qui, dans la pensée
tvojím sobášom, moja milovaná ton mariage, ma bien-aimée
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu