Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

snovať -uje -ujú snoval, snuť -je -jú snul nedok.

1. pripravovať osnovu (význ. 1): s. nite; s. siete, pavučinu

2. kniž. (tajne) chystať, kuť: s. plány, intrigy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
snovať ‑uje ‑ujú ‑uj! snoval, snuť ‑uje ‑ujú ‑uj! snul nedok.

snovať snuje snujú snuj! snoval snujúc snujúci snovaný snovanie, snuť snuje snujú snuj! snul snujúc snujúci snutie nedok.

nasnovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -novaný -novanie dok. (čo) 1. ▶ pripraviť osnovu (na tkanie); snovaním vytvoriť: n. nite; nasnovaná osnova; pavúk od večera do rána nasnuje dômyselnú sieť; Vždy lepšie nasnovala priadzu na krosná ako iné snovárky. [A. Habovštiak]; Majú dvoje krosien. Na jedných majú nasnované na pokrovce a na druhých na plátno. [Cs 2003]
2. kniž. ▶ tajne vymyslieť, prichystať niečo na niekoho, zosnovať: n. plán pomsty; to on všetko nasnoval; nasnované intrigy
nedok. k 1snovať

chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dolesunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameňpomkýnať sapodávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebepotískať sa: budovy akoby sa potískali k sebeexpr. šinúť sa: dav sa šinul k východukniž.: snovať sasnuť sa: po nebi sa snujú oblakyexpr. zried.: postrkávať sapostrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sauhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovinapredovaťpostupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu


snovať 1. p. tkať 2. p. chystať


tkať prepletaním útku a osnovy zhotovovať tkaninu: tkať plátno, súknosnovaťsnuť (pripravovať osnovu na tkanie)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

snovať i snuť, snuje, snujú, snoval/snul nedok. (čo)

1. robiť osnovu, tkať: s. nite, s. siete; Dievčatá snujú hodváb. (Lajč.); pren. Tu snoval svoje tiché dumy (Kuk.) rozmýšľal. Matka snuje niť rozhovoru (Heč.) vedie rozhovor.

2. kniž. v myšlienkach chystať, pripravovať, tajne kuť: s. plány; s. pomstu; Snuje úlisne intrigy. (Král.) Snovali sprisahanie. (Jes.);

opak. snúvať, -a, -ajú;

dok. k 2 zosnovať


snovať sa i snuť sa, snuje, snujú, snoval/snul nedok. kniž. zvoľna sa pohybovať, posúvať sa, sunúť sa: Po lúke snovali sa striebristé pary. (Ondr.) Po oblohe snuli sa oblaky. (Urb.); pren. Debata sa snuje ďalej (Ráz.) pokračuje. Hlavou sa mu snujú strašidelné myšlienky (Chrob.) premýšľa o strašných veciach.

snovať, snuť ndk čo
1. robiť osnovu na tkanie: (cechmajster) ma pohlednut osnowy, gako kdo snuge (CA 1675); (inventár) staw, so se snuge (M. S. JÁN 1687); diducere in stamen: snowaty (HD 1706-07); textrinum instituere: tkati, snowati (KS 1763); osnowy we čtiry šachty aby bily snuwane (CA 18. st)
2. vytvárať spletaním, prepletaním niečo: vrabci vňútri tím bezpečňejšé lítali, čvirigali a hnízda po oltárech snuvali (BR 1785)

snowať snowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu