snem -u m. zbor zástupcov ľudu, krajiny ap., kt. rokuje o dôležitých ver. veciach a má zákonodarnú moc; snemovňa: uhorský, cirkevný s.; voľby do s-u; zvolať s.;
snemový príd.: s-á reč, s-á skupina
snemový -vá -vé príd.
snemový p. snem
snem, -u m. zhromaždenie, zasadanie zástupcov ľudu, krajiny, štátu al. istej korporácie, ktorí prerokúvajú dôležité verejné záležitosti a vykonávajú zákonodarnú moc: krajinský s.; uhorský s.; voľby do s-u; cirkevný s.; konať s.;
snemový, zried. i snemovný príd.: s-é zasadnutie; s. vyslanec; snemovná reč (Zúb.);
snemík, -a m. zdrob. expr.