snúbenec -nca m.
1. kto sa zasnúbil
2. iba mn. snúbenci zasnúbená dvojica: predstaviť s-ov, gratulovať s-om;
snúbenica -e -níc ž.;
snúbenecký príd.: s. vzťah
snúbenica -ce -níc ž.
snúbenica dievča, ktoré sa zasnúbilo • zastaráv. verenica • zastar.: volenica (Dobšinský) • sľúbenica • oddanica • zverenica
snúbenec, -nca m. kto záväzne sľúbil niekomu manželstvo; verenec;
mn. č. snúbenci nastávajúci manželia, ženích a nevesta: Predstavili sa mi ako snúbenci. (Vaj.);
snúbenecký príd. s. pomer, stav;
snúbenica, -e, -níc ž.
snúbenica ž žena, ktorá záväzne sľúbila niekomu manželstvo, verenica: (Buchta) s pannu Alžbetu, giž snubenicy swu, do stawu swateho manželskeho stupil (KRUPINA 1698)