Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

smrad -u m. zápach: neznesiteľný s., s. z výfukov, zacítiť s.

expr. stratiť sa ako s. rýchlo a nenápadne;

smrad -a mn. -i m. živ. pejor. nadávka: starý, hnusný s.!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smrad ‑a mn. ‑i m. živ. (nadávka)
smrad ‑u mn. ‑y m. neživ.; smradík ‑a m.

smrad -du pl. N -dy m. (zápach)

smrad -da pl. N -di m. (o človeku)

-ad/489242±63 4.34: substantíva m. živ. N sg. 4740→4617
+41
−31
had/1897 Brad/981 Muhammad/580 Asad/286 Had/262→260
+10
−13
Ahmad/224 Konrad/209 smrad/178→65
+28
−18
Ovad/65 ovad/27 skinhead/23

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


smrad 1. p. zápach 2. p. podliak


špinavec 1. špinavý človek • zamazaneczablatenecumazanecexpr.: zafúľaneczabrýzganeczahnusenecufúľaneczamastenechovor. expr.: zababranecubabraneczagebrenecušubranecgebrošupískanecbridošpejor.: smradsmradľavecsmradúchsmradliakbzdochatchoršubrošnár. bzducháňhrub. zasranec

2. p. podliak


zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumysmrad: smrad výfukových plynovpach: pach potupuch (silný zápach): pivničný puchzhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninuvýpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výparyzried. záhor (pach po niečom rozpálenom)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smrad1, -u m.

1. nepríjemný, odporný zápach: sírny, olejový s.; Z domov vychodí smrad. (Kuk.)

Stratil sa ako smrad rýchlo a nenápadne.

2. expr. smradľavá vec: Mok beží hrdlom. Potom zamračenie a odkašlanie: Prekliaty smrad! (Vaj.);

smradík, -a m. zdrob. expr. oslab.


smrad2, -a, mn. č. -i m. pejor. (v nadávkach) špinavec: Chyť sa, smrad! — zasyčal mu do ucha. (Hor.)

smrad ž
1. nepríjemný, odporný zápach: nos wony wune a smrady (OP 1685); paedor: smrad z noch (NP 17. st); octem wimywal-ly by usta, zubuw bolest kroty a smrad ustny zapuzuge (HL 17. st); taki smrad bol w Koziarkineg chisski, ze y od toho smradu fatens onyezdrawela (KRUPINA 1726); kože pro weliky smrad w jatkach držane bity nemagi (CA 1727); z mrtwých ťel smrád wycházat bude (KB 1756); komare odpudiš smradem s paleneg sirky (PR 18. st);
x. pren nic gine pry njch, gedine pichy smrad se nachazj (WO 1670) nevhodnosť, odpornosť; gaka bazen a strach na nas bi prichazal, kdibi sme se maly z nassych smradow pred (Bohom) spowedat (MiK 18. st) z hriechov
F. čjm se leyno wjce prtj, smrad se wjce w nose krutj (SiN 1678) zasahovať do nepríjemných záležitostí sa neoplatí
2. smradľavá, páchnuca vec: zadny czlowiek ma swuoy smrad neb swu wodu w sweho suseda dwuor westi (ŽK 1473); taďe, kaďe lude choďa, smradow ňewiliwag (GV 1755); exanior: hnúg, smrad wyléwám; colluvies: sspina, smrad, stoka (KS 1763); co bi sa wssetky smrady, necistoty do gedneg hromady zegssly (MiK 18. st)

Smrad Smrad
smrad
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) smrad
G (bez) smrada
D (k) smradovi
A (vidím) smrada
L (o) smradovi
I (so) smradom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) smradi
G (bez) smradov
D (k) smradom
A (vidím) smradov
L (o) smradoch
I (so) smradmi
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) smrad
G (bez) smradu
D (k) smradu
A (vidím) smrad
L (o) smrade
I (so) smradom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) smrady
G (bez) smradov
D (k) smradom
A (vidím) smrady
L (o) smradoch
I (so) smradmi
a smrad z prdele et une chaise qui pue

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu