smrť -i ž.
1. zánik života (najmä u človeka), op. život: náhla, tragická, hrdinská s.; lek. klinická s.; rozsudok s-i; špirála s-i náročný krasokorčuliarsky cvik; dobiť niekoho na s.
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v podobe kostry s kosou al. lebky: prišla si poňho s., S.
3. poet. zánik, skaza, ničenie: národná s.; rozsievať s. pustošiť
● expr.: ustatý, vyčerpaný na s. veľmi; bledý ako s. veľmi; pamätať si niečo do s-i navždy; zabudnúť ako na s. úplne, celkom; priatelia na život a na s. oddaní; na s. sa pohnevať veľmi; zápasiť so s-ou umierať; boj na život a na s. neúprosný; expr. mať s. na jazyku a) umierať b) byť krajne vysilený; hľadieť, pozerať (sa) s-i do tváre, do očí byť vo veľkom nebezpečenstve; kde nieto, tam ani s. neberie; s. ho preskočila striaslo ho; expr. to bude jeho s. zničí ho to;
smrtný príd.: s-é oznámenie o smrti; s. prípad smrteľný; cirk. S-á nedeľa predposledná pred Veľkou nocou
smrť -ti -tí ž.
smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus
p. aj zánik
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá
unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)
zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánik • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríše • záhuba: záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • skaza: skaza sveta • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zmar (Žáry) • poet. smrť: národná smrť
p. aj smrť 1, pád 1
smrť, -ti ž.
1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života, hlavne človeka: prirodzená s., predčasná, násilná, náhla s., tragická s., hrdinská s.; rozsudok, ortieľ smrti; odsúdiť niekoho na s.; s. povrazom; klinická s. zdanlivá; Našiel smrť tu v cudzej zemi (Tomašč.) zomrel. Kde nieto, tam ani smrť neberie. (prísl.)
● byť si niečím (v niečom) na s. istý úplne; na s. sa pohnevať, povadiť s niekým veľmi; zapamätať si niečo do smrti navždy; zabudnúť niečo (na niečo) ako na s. úplne; byť na s. slabý, unavený, ustatý, vydesený, preľaknutý, bledý, urazený veľmi; do smrti niečo nezabudnúť nikdy; priatelia na život a na s. navždy; zápasiť so smrťou umierať; na s. niekoho zbiť veľmi; byť ako s. veľmi chudý a bledý; hľadieť smrti do tváre byť vo veľkom nebezpečenstve; expr. mať s. na jazyku a) umierať, b) byť veľmi slabý a vychudnutý; tanec smrti umieranie; zaplatiť za niečo smrťou umrieť pre niečo; Smrť ho vzala (Bedn.) umrel. Niekoľko dní bol medzi životom a smrťou (Karv.) nevedelo sa, či bude žiť. Pracuje k smrti (Taj.) umiera. Ani do smrti by ste na to neprišli (Letz) nikdy. Maru skosila smrť (Tim.) umrela. Vyznaj, že moja dáma je najkrajšia, alebo si synom smrti (Záb.) zabijem ťa.
2. zánik života zosobnený v istých podobách (kostlivec s kosou a pod.), smrtka: V smrti poznali dobre známeho mládenca. (Kuk.) Na ňom [na člne] sedí smrť. (Sládk.) Babušku mávala rada pre povedačky o strašidlách, smrtiach a vílach. (Vaj.); pren. Smrť kosila vo veľkom (Zúb.) ľudia hromadne umierali.
● Smrť ho preskočila (Lask.) striaslo ho.
3. bás. skaza, zničenie, zánik, koniec niečoho: národná s. (Škult.); Idú a depcú, idú a sejú smrť (Hor.) pustošia, nivočia.
smrť [sm(e)r-] ž 1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života: gestly ze by mnye Pan Buoch smrty neuchowal (ZVOLEN 1445) ak by som zomrel; odplata za hrychi gest smrt (BAg 1585); tymže spuosobem Matthuss gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral (MARTIN 1597) predčasne skonal; dobre gest y smrt podstupiti pro wlast swu mylu (B. BYSTRICA 1610) obetovať sa za vlasť; Erssekowa smrt se stala w meste nassem tu zomrel; pakly ze by se smrt treffyla tym detom ak by zomreli (KRUPINA 1643; 1691); abi prissel do nasseho domu, nebo si ginače smrt urobym (ŠTÍTNIK 1700) zabijem sa; slawna stolica ortelowala na smrt zločinca (ŠTÍTNIK 1701); pred smrtyu wssak moga sestra dala my skowat zlatych dwesto (N. MESTO n. V 1772); x. pren tzo za choszen z méj krivi tebe, kedz mnye smertz do hrobu pohrebe (DŽ 1752) keď zomriem; smrt hotowa gest w tomto hrncj (KT 1753) obsahuje otrávené jedlo; ulapili mne osidla smerti (MS 1758) zomieram L. smrt na hrdlo poprava sťatím; ktoz sam sobe smrt vdiela spácha samovraždu; w Bytcžy mieli gsu gednoho lotra na smrt westi na popravu (ŽK 1473; 1501); z tohoto mesta prava meske pokutu smrti priznavaji (B. ŠTIAVNICA 1670 CM) právo trestu smrti; (Krista) na otupnu smrt kriza odsudil (SPr 1783) ukrižovanie; x. náb ať se mi pritrefý gýťi prez údolý smrťi (CC 1655) pozemský svet; ktera gest smrt telesna telo je pozbavené duše; ktera jest smrt duchovna hriešny človek je pred Bohom mŕtvy, až kým sa nepolepší; ktera jest smrt wečna pekelné zatratenie (LKa 1736) F. v záverečných formulkách listov: poslušni poddani do smrti obyvatele dediny (L. ROVNE 1746 LP); zustáwame až do smrty werny poddany z sela (LEŠŤ 1769) do s-i palicovať, zabiť ubiť: o tem, ktoz psa zabige do smrti (ŽK 1473); fustim interimere: do smrti palicowatj (KS 1763) na s. onezdravieť, k s-i nezdravý byť smrteľne ochorieť: manzelka nassa welmi az k smrthi nezdrawa byla (STRÁŽNICA 1529); mjtny ten na smrt onezdrawel (VP 1764) pasovať sa, hanbiť sa, užívať do s-i kým bude žiť: zena muoz tey komory uzywati do smrti (P. ĽUPČA 1556); rodiczowia do smrti se budu za niu hanbitj (V. ČEPČÍN 1660); (pastier) s nimj (s levom) se az do smrtj pasowal, gak sam pred kralem wiznal (KT 1753) uberať sa, brať sa na s. zomierať: komu mne pak zanechass, kdyz se na smrt ubirass (PI 1749); trudi ad mortem: na smrt sa brati (KS 1763) hodina, hodinka s-i zomieranie: Buh raczy y nam pri posledneg hodine smrti pritomny biti (RUŽOMBEROK 1610); (tetka) y pry posledneg hodynce smrty prytomna byla (PREŠOV 1666) syn, dievka s-i kto musí zomrieť: ňechcem, abi bila budúci hňedki deň ďevka smrťi (BR 1785); gak náhle o pomoc znamení dáš, hňeď si sin smrťi (BU 1795); nad smrť nicz gistegssiho neny (BAg 1585) (Boh) abi zaswitil tym, ktery w stinu smrti sedy (TC 1631) zomierajúcim; melior mors quam vita amara: smrt gest bjdnym wdecžna, bohatym nesmacžna lepšia dobrá smrť, ako zlý život; čjm dalé w swete, tym bližssej smrti každý deň sme bližšie k skonu; každy smrt za pasem nosy každý zomrie; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle; smrt wssem lidem činj konecz, každy na gey prjgde tanecz všetci umierajú; na smrt ho poslať o lenivcoch (SiN 1678); Krystus rad bi smrti byl ussel (PP 1734) nechcel zomrieť; Xantus filozof byl moudrý, preca byl smrti poddaný (ASL 1740) smrteľný; gakj kdo žiwot wede, takowu y smrt mitj bude (KT 1753); namniwali sa oni, že gsu esste daleko od smrti že ešte nezomrú; což bude, když te smrt gista zložy hore bradu keď zomrieš; snat te wecer aneb w nocy zmete smrti metla zomrieš; tak zdraweho smrt do sydel chita aj zdravý človek môže náhle zomrieť; kteri žigu, neb žit budu, tež smrti neugdu každý musí zomrieť (GŠ 1758); (pastier) snem smrtj usnul (SlK 1766-80) zomrel; (dievča) kďiž zúplna žiť počalo, do hrdla smrťi jest vhoďeno (BR 1785) musí zomrieť; tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrť svíčku nezhasne (ASL 1791) kým nezomriem; nech bude král nebo kníže, i cisáre smrt zloží níže (PCh 1792) v smrti sú si všetci rovní; oči pak geho, gjž k smrťi pracugjcjho, otewrjti se ňemohli (PT 1796) zomierajúceho; kde nic nenj, tu ani smrt nebere (PD 18. st); gyž gest prekročyl čyaru smrty swe zomrel; malo se lydj nachazy, ktery by rady a schuty do kuchjne smrty prychazely zomierali (CF 18. st); (muchy) oleg netikagu, lebo gich gest smrt (PR 18. st) zabíja ich 2. zánik života zosobnený v istých podobách, smrtka: kopač ten gest smrt, ktera ustawične kopa, abi mohla ukradnuti dussy (TC 1631); pod trunem bledosty zohawena smrť ležela (PT 1796); x. pren tak čeka naň smrť bleda (CC 1655) zomrie; tak skradnie, gako zlodieg, smrt k nam prichazy (KT 1753); w kasstelu a u patera smrt každi den dawi, morduge (LIPTOV 1754) zomiera veľa ľudí; F. s každým smrt tancowat bude (KrG 1704) každý zomrie; s smrti žaden aldomassu nepyl (SiN 1678) s umieraním sa nedá kupčiť; smrt strassliwa opilcum za hrbetem a na pate stogj (SP 1696) sú v ohrození života; smrt komu chce welmi snadno kosselu ussige zomrie; pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; zetne te smrt gako trawu (GŠ 1758) rýchlo zomrieš; on nic nemluwi, passuge se s smrti (AP 1771) odoláva; smrt na okno zaklopala, do fogta ich powolala (MK 18. st) na posledný súd; 3. skaza, zničenie, zánik niečoho: (mesto) dobite bjwa nekdy y wihlazene, do smrty spustatene (KoB 1666); F. na prach kurie upada a k smrti prychadza (GŠ 1758) rozpadá sa