smiešny príd.
1. vyvolávajúci smiech, komický: s. človek, s-e správanie; stať sa s-m; nebuď s.!
2. expr. veľmi malý, zanedbateľný: s. poplatok, s-a porcia;
smiešne prísl.: s. hádzať rukami; s. lacný tovar;
smiešnosť -i ž.
smiešne 2. st. -nejšie prísl.
1. vzbudzujúci smiech: s. človek; byť s.; stať sa smiešnym; robiť sa smiešnym; Rozprával smiešne veci. (Taj.)
2. hovor. expr. veľmi malý, nepatrný: s-a mzda (Hlb.);
smiešne prísl.
1. spôsobom smiech vzbudzujúcim: Oficiál hádže rukami veľmi smiešne. (Kuk.)
2. hovor. expr. neprimerane, neadekvátne, nenáležite: Vidí sa nám to smiešne lacné. (Vans.);
smiešnosť, -ti ž.
1. ráz niekoho al. niečoho smiešneho: do smiešnosti zbožňovaná žena (Vaj.);
2. smiešna vec: Má rád smiešnosti. (Tim.)