smelý príd.
1. odvážny, nebojazlivý, nehľadiaci na nebezpečenstvo: s. človek, s. bojovník; Moja dievčina má smelé srdce. (Sládk.) Som smelá ako orlica. (Tim.)
2. prezrádzajúci odvahu, neohrozenosť: s-é oči (Kuk.); s-á tvár (Urb.);
3. prevyšujúci priemer al. očakávanie, nápadný nezvyklosťou, neobyčajný: s-á myšlienka (Urb., Krno); s-é plány (Len.); s-é sny (Ráz.-Mart.); s-á fantázia (Vaj.); žart. smelý nos (Rys.) zaujímavý, nápadný;
4. opovážlivý, bezočivý: s-á odpoveď (Škult); s-á žiadosť (Bedn.); Používal vždy smelších výrazov. (Vaj.);
smelo prísl.
1. odvážne: Nič sa nebojte, len smelo do boja. (Tim.)
2. bez obáv, pokojne: Myrtu môžeš smelo vyhodiť. (Stod.);
smelosť, -ti ž.